Nedeľa, 4. júla
Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Zamyslenie
„Pohoršovali sa na ňom“ (Mk 6, 3).
Ľudia z Ježišovej domoviny sa ocitli na križovatke. Obyvatelia Nazareta počuli Ježiša kázať a videli ho uzdravovať a oslobodzovať, a tak sa museli rozhodnúť. Dovolia, aby ich úžas priviedol k viere a prijatiu Ježiša? Alebo si zatvrdia srdce skepticizmom a odmietaním? Marek nám prezrádza reakciu Nazaretčanov: „Pohoršovali sa“ (Mk 6, 3). Používa grécke slovo eskandalizonto, ktoré môžeme chápať ako „padli“ alebo „urazili sa“. Sú to dosť silné slová, no zdá sa, že vystihujú danú situáciu. Odmietli ho tak rázne, že aj sám Ježiš „sa čudoval“ ich nevere (6, 4). Rozprávanie o Ježišovom návrate do Nazareta nás môže viesť k sebareflexii. Do akej miery dnes prijímame Ježiša a jeho vôľu? Alebo sa na ňom pohoršujeme a odvraciame sa od neho? Nie je to jednorazové rozhodnutie. Každý deň sa ocitáme v mnohých situáciách, keď stojíme akoby na križovatke. Mám odpustiť tú spontánnu, no štipľavú poznámku svojmu príbuznému? Môžem obetovať kúsok svojho času na pomoc blížnemu v núdzi? Odmietnem tvrdé a kritické myšlienky, ktoré sa mi vynárajú v srdci pri sledovaní správ? Znovu a znovu stojí pred nami Ježiš ako kedysi pred obyvateľmi Nazareta a pozýva nás prijať jeho i jeho slovo. Keď sa dnes budeš počas svätej omše modliť Vyznanie viery, spolu s miliónmi veriacich z celého sveta vyznáš svoju vieru v Krista. Považuj to za novú príležitosť vložiť svoju dôveru do Ježiša. Ber to zároveň ako moment milosti a popros Ducha Svätého, aby ti pomohol vytrvať v rozhodnutí žiť nasledujúci týždeň pre Krista. Keď potom budeš prijímať Ježiša v Eucharistii, spečať svoje vyznanie viery a odovzdanie ešte jedným odhodlaným slovom dôvery: „Amen.“
„Pane Ježišu, verím. Pomáhaj mi, aby som ťa tento týždeň nasledoval ešte vernejšie.“
Ezechiel 2, 2 – 5; Žalm 123, 1 – 4; Druhý list Korinťanom 12, 7b – 10; Marek 6, 1 – 6