Nedeľa, 30. augusta
Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“
Zamyslenie
„To sa ti nesmie stať!“ (Mt 16, 22)
Neuveriteľný obrat! Nestáva sa často, žeby človek v jednej chvíli o niekom vyznal, že je „Synom živého Boha“, a hneď vzápätí ho napomenul (pozri Mt 16, 16. 22)! Čo zapríčinilo túto Petrovu reakciu? Ježišove slová, že „bude mnoho trpieť“ a že ho poprední muži Jeruzalema „zabijú“. Peter mal pri napomínaní Ježiša určite ten najčistejší úmysel; nezniesol totiž pomyslenie, že jeho milovaného Majstra a priateľa postretne taký krutý osud. Peter však mohol mať na svoje konanie aj iný motív. Možno sa snažil ochrániť Ježišov „imidž“ nedotknuteľného muža, ktorý robí zázraky; možno sa tak chcel aj sám zachrániť. Veď keby sa mu podarilo Ježiša odradiť od kríža, možno by nemusel čakať podobný osud ani jeho. Peter bol s Ježišom dosť dlho na to, aby si uvedomil, že byť jeho učeníkom znamená riskovať pohŕdanie a nepochopenie ľudí. Že to znamená odovzdať svoj život Bohu pre dobro ľudí okolo seba. Ak je Ježišovým údelom kríž, Peter môže očakávať niečo podobné. Radšej teda ochráni Ježiša pred tým, aby mu niekto uškodil, a tým ochráni zároveň aj seba. Ježiš však takto vôbec neuvažoval. Preto povedal Petrovi, že kto chce byť ako on, musí vziať na seba svoj kríž a nasledovať ho (pozri Mt 16, 24). Často sme v pokušení držať si Ježiša „od tela“, aby sa k nám nedostal bližšie a aby od nás príliš veľa nežiadal. Ježiš to však povedal celkom jasne: taká je cena za učeníctvo. Nasledovať Pána a poslúchať jeho prikázania nie je vždy ľahké. Avšak radosť zo zakúšania Ježišovej lásky a z toho, že môžeme jeho milosrdenstvo šíriť medzi ľuďmi, nesmierne prevyšuje všetky obety, ktoré musíme podstúpiť. Peter sa to nakoniec naučil a dokážeme to aj my. Vezmi teda dnes svoj kríž a usiluj sa čo najlepšie kráčať po Ježišovej ceste obetavej lásky.
„Pane, nechcem si ťa držať ďaleko od tela. Nauč ma dávať sa tak, ako si sa dával aj ty.“
Jeremiáš 20, 7 – 9; Žalm 63, 2 – 6. 8 – 9; List Rimanom 12, 1 – 2