Nedeľa, 29. augusta Dvadsiata druhá nedeľa v období cez rok
K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
Marek 7, 1 – 8. 14 – 15. 21 – 23
Zamyslenie
„Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov“ (Mk 7, 8).
S miernym zveličením by sa dalo povedať, že vzhľadom na to, akú veľkú pozornosť farizeji venovali umývaniu rúk, v našom svete ovplyvnenom pandémiou by sa pravdepodobne cítili ako doma! Samozrejme, im išlo najmä o náboženskú očistu, nie o osobnú hygienu, no všetci sa určite zhodneme na tom, že boli veľmi dôslední. Napriek tomu Ježiš nazval ich postupy očisty pravým menom – boli to len „ľudské obyčaje“ (Mk 7, 8). Nikde vo Svätom písme Boh neprikazuje ľuďom, aby až tak dôkladne očisťovali seba alebo veci vo svojej domácnosti. To, čo sa medzi kňazmi začalo používať ako prevencia, sa postupne zmenilo na lakmusový papierik na posudzovanie všetkých Izraelitov. Ak si človek neumyl ruky práve určitým spôsobom, bol nečistý. Znamenalo to, že jeho viera je chybná – alebo ešte horšie, že je chybný on sám. Lakmusové testy nám môžu jasne ukázať mnohé veci, no tento konkrétne farizeji používali nevhodne. Ak chceli rozlíšiť, čo je čisté a čo nie, mali sa zamerať sa na to, čo číha v ich srdciach, nie na to, čo ich znečisťuje zvonka. Ježiš ich preto poučil: „To, čo vychádza z človeka,“ teda jeho hriešne sklony, „to ho poškvrňuje“ (pozri Mk 7, 15). Naše pravidlá ohľadom umývania rúk sa dnes zameriavajú na prevenciu pred chorobou. No aj tu môžeme ľahko skĺznuť k rovnakému zlozvyku ako títo farizeji. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali hriešnymi túžbami vo svojom srdci, možno sa viac sústreďujeme na „zovňajšok“ – na konanie iných ľudí alebo ich (ne)kultúrne prejavy. Ťažko sa nám prijíma fakt, že i my sami ľahko dokážeme upadnúť do hriechu. Ľahšie je nám súdiť hriechy ľudí okolo nás. Ježiš prišiel, aby nás vyslobodil z hriechov. Môžeme si byť pritom istí, že on nám dá milosť zvládnuť všetko, čo je v našom vnútri. Dnes popros Pána, aby preskúmal tvoje srdce. Popros ho, aby ti pomohol vidieť, v čom si náchylný na hriech – a pros ho, aby ťa naďalej očisťoval.
„Pane Ježišu, očisťuj mi srdce!“