Nedeľa, 27. septembra
Bratia, ak jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných. Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
Zamyslenie
„V pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho“ (Flp 2, 3).
Od pádu prvých rodičov až po poslednú rodinnú hádku sa v oblasti vzťahov svet pridŕža jednej zásady: Nech sa deje čokoľvek, hlavne dosiahni svoje. Obhajuj si svoju pravdu. Aj keď zistíš, že si sa zmýlil, nevzdávaj sa. Nepoddaj sa. Aký odlišný je Pánov prístup! Všimni si dnešné druhé čítanie. Svätý Pavol hovorí, že Ježiš nežiadal, aby sme sa pred ním ponížili. Namiesto toho sa on ponížil kvôli nám. Ten, ktorý je Pánom všetkých, si vzal „prirodzenosť sluhu“ a prostredníctvom zázrakov uzdravenia a oslobodenia sa nám daroval (pozri Flp 2, 7). Ten, ktorý je Božou múdrosťou, trpezlivo učil odpusteniu a svätosti. Čistý a nepoškvrnený sa sklonil, aby umyl špinavé, zaprášené nohy. A napokon vo svojej podriadenosti nekládol odpor, keď sme sa mu vysmievali, bili ho a pribíjali ho na kríž. Nie preto, že bol slabý, ale preto, že bol silný. Nie preto, že prehral, ale preto, že vedel, že toto je cesta k víťazstvu. A Boh mu dal za pravdu. Ježiš uprednostnil pokoru pred pýchou a službu pred silou, preto ho Otec vyzdvihol a povýšil na Pána. Ježiš neprišiel vyhrať hádku; prišiel si získať naše srdcia. Tým, že sa takto ponížil, ukázal, že jeho láska je skutočná, pevná a večná. Teraz žiada od nás, aby sme nasledovali jeho príklad. Práve tak ako on neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil, aj nás žiada, aby sme si navzájom slúžili. Chce od nás, aby sme získavali srdcia druhých namiesto toho, aby sme sa snažili zlomiť ich vôľu. Nie je to vždy ľahké. Niekedy to znamená postarať sa o náročnú svokru, spolupracovať s nešťastným kolegom alebo upratať neporiadok po deťoch – znovu a znovu. Ani to nemusí byť vždy úspešné. Nie je zaručené, že si získaš srdce toho druhého. Ale urobíš radosť Ježišovi a to je odmena sama osebe.
„Pane, nauč ma byť sluhom podľa tvojho srdca.“
Ezechiel 18, 25 – 28; Žalm 25, 4 – 9; List Filipanom 2, 1 – 11; Matúš 21, 28 – 32