Nedeľa, 26. septembra
Pán zostúpil v oblaku a rozprával sa s Mojžišom. Vzal z ducha, ktorý bol na Mojžišovi, a dal sedemdesiatim mužom – starším. Keď na nich duch spočinul, prorokovali, ale viac to nerobili. Dvaja muži však zostali v tábore; jeden z nich sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich spočinul duch, lebo aj oni boli v zozname, hoci nevyšli k stánku. Prorokovali v tábore. I pribehol mladík a zvestoval Mojžišovi: „Eldad a Medad prorokujú v tábore.“ Tu Jozue, Nunov syn, Mojžišov služobník a vyvolenec od mladosti, povedal: „Môj pane, Mojžiš, zakáž im to!“ Ale on povedal: „Čože, žiarliš za mňa? Kiež by všetok ľud prorokoval a kiež by im Pán dal svojho ducha!“
Zamyslenie
„Kiež by všetok ľud prorokoval!“ (Nm 11, 29).
Nebola to Mojžišova zásluha a on si to uvedomoval. Keď Eldad a Medad prijali Božieho ducha a prorokovali, hoci neboli v stane zhromaždenia spolu s Mojžišom, Mojžišovo postavenie to nijako neumenšilo. Prečo? Pretože iniciatíva aj duch vychádzali od Boha, nie od Mojžiša. Nie Mojžiša bolo treba obdivovať za duchovné dary vyliate na starších, ale Pána. On sám povedal, že by bol rád, keby celý Boží ľud prorokoval. Potešil by sa, keby všetci poznali Pána tak dôverne ako on, a keby rovnako slobodne ohlasovali jeho slovo. Niekedy však chceme Bohu diktovať, čo by mal robiť v živote iných ľudí, podobne ako Jozue. Ale Mojžiš nás učí, že máme byť otvorení, ak Pán koná nečakaným spôsobom. Podobne odpovedal Ježiš svojim učeníkom v dnešnom evanjeliu. Keď sa mu sťažovali, že človek, ktorý s nimi nechodil, vyháňa zlých duchov v jeho mene, Ježiš im odpovedal, aby si nerobili starosti. Boh pôsobil aj prostredníctvom toho človeka. Možno sa aj my, podobne ako učeníci, občas domnievame, že by sa veci mali diať určitým spôsobom. Možno sa potom cítime ohrození, keď ľudia nekonajú podľa našich predstáv. No Ježiš povedal: „Kto nie je proti nám, je za nás“ (Mk 9, 40). Chcel učeníkom rozšíriť obzory, aby v budúcnosti dokázali sami rozoznávať pôsobenie jeho Ducha a riadiť sa ním. To bolo ešte dôležitejšie po tom, čo v Ježiša začali veriť aj pohania. Boh niekedy vidí veci inak ako my. Nás možno tlačí k zemi neochota zmeniť sa alebo prijať niečo nečakané, ale Boh pôsobí v živote svojho ľudu a horlivo vylieva svojho Ducha Svätého, aj keď to občas nie je podľa našich predstáv. Zároveň nám tak rozširuje obzory. A to je veľmi užitočné!
„Pane, prekonaj moje predstavy o tom, ako dnes budeš konať.“
Numeri 11, 25 – 29; Žalm 19, 8. 10. 12 – 14; Jakubov list 5, 1 – 6; Marek 9, 38 – 43. 45. 47 – 48