Nedeľa, 22. novembra Krista Kráľa, slávnosť
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.‘ Vtedy mu spravodliví povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?‘ Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘ Potom povie aj tým, čo budú zľava: ‚Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.‘ Vtedy mu aj oni povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?‘ Vtedy im on odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.‘ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“
Zamyslenie
„Zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25, 34).
Dnes, na sviatok Krista Kráľa, oslavujeme Ježišovu vládu nad celým stvorením. Oslavujeme skutočnosť, že všetko bolo skrze neho stvorené, všetko bolo skrze neho vykúpené a všetci budú ním raz súdení. A práve na tento posledný aspekt – na Ježiša ako Sudcu – sa zameriava dnešné evanjelium. Hovorí, že Ježiš ako náš Kráľ má právo určiť meradlo, podľa ktorého budeme súdení. Ostatní sudcovia vykonávajú svoj úrad na základe existujúcich zákonov krajiny. Zákonom tohto kráľovstva je však sám Ježiš. Jeho život, jeho cesta je meradlom, podľa ktorého budeme súdení. Ak chce byť človek sudcom, musí dobre poznať zákony. Jediné slovo v nejakom ustanovení môže ovplyvniť celý výsledok prípadu. S Ježišom to tak nie je. Jeho zákon je jednoduchý. Jeho kráľovstvo dostaneme do správy podľa jedného jednoduchého princípu: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). To je meradlo: milosrdenstvo, štedrosť a sebadarujúca láska. Často sa hovorí, že na druhý svet si nič nevezmeme; a v tom je veľký kus pravdy. Všetky naše peniaze, vyznamenania a majetky sú len dočasné. Nepôjdu s nami do neba ani nám nepomôžu doň vojsť. Ale predsa je niečo, čo si so sebou vziať môžeme: svoje dobré skutky. Vlastne práve tie skutky nám otvoria nebeskú bránu! Na Ježiša neurobí dojem množstvo nášho majetku a nebude sklamaný, ak ho budeme mať len málo. On bude pozerať na to, či sme mu dovolili obmäkčiť nám srdce; bude hľadieť na to, či sme nakŕmili hladných, odpustili tým, ktorí sa voči nám prehrešili, a ujali sa osamelých. Pretože jeho kráľovstvo nie je kráľovstvom bohatstva a moci, ale kráľovstvom pokory, lásky a služby.
„Pane Ježišu, môj Kráľ a môj Sudca, uč ma milovať tak, ako miluješ ty.“