Nedeľa, 20. júna
Pán odpovedal Jóbovi z víchrice: „Kto uzavrel bránami more, keď vytrysklo, akoby vyšlo z materského lona, keď som ho zaodel oblakom a temnotou ho ovinul ako plienkami? Obohnal som ho svojou hranicou, umiestil bránu a závoru a povedal som: Potiaľto smieš ísť, ďalej nie, tu sa rozbije pýcha tvojich vĺn.“
Zamyslenie
„Kto uzavrel bránami more? Povedal som: ,Potiaľto smieš ísť, ďalej nie‘“ (Jób 38, 8. 11).
Pozoroval si niekedy deti stavajúce hrad na brehu mora? Usilovne prevracajú vedierka s pieskom a niekedy sa im podarí postaviť pôsobivé dielo. No keď nastane príliv, stavbu z piesku pohltí more napriek tomu, že deti sa tomu snažia zabrániť. Možno sa podobne cítili aj učeníci v dnešnom evanjeliu, keď sa plavili uprostred búrky. Ako ostrieľaní rybári sa usilovali prispôsobiť silnej víchrici a veľkým vlnám, no hoci sa veľmi snažili, nedokázali búrke uniknúť. Potom sa ich situácia náhle zmenila: ten, ktorý „uzavrel bránami more“ – Ježiš –, pohrozil vetru a utíšil búrku (Jób 38, 1; Mk 4, 39). V ten deň dostali učeníci podobnú lekciu ako kedysi Jób. Ak sa spoliehame len na vlastné sily a poznanie, rýchlo zistíme, že naše ľudské sily sú obmedzené. No Ježišova moc je nekonečná. Hoci Ježiš vládne nad celým stvorením, nemusíme sa preto cítiť menejcenní, ani vnímať Boha ako ľahostajnú všemohúcu silu. Naopak, táto skutočnosť nám má dodať nádej. Prečo? Pretože v búrkach života, keď sa zdá, že sa nám „more“ vymklo spod kontroly, a do očí nám bolestivo udiera naša vlastná bezmocnosť, vtedy si môžeme uvedomiť, že spolu s nami je na tej lodi aj Ježiš! Nie je vzdialený a záleží mu na každom z nás. Zaujíma sa o našu aktuálnu situáciu. Znamená to, že utíši každú búrku, v ktorej sa ocitneme? Vždy to tak nemusí byť. Niekedy Ježiš upokojí búrku, inokedy zasa upokojí nás. V každom prípade sa môžeme spoľahnúť na to, že tento všemocný Boh je s nami „na jednej lodi“. Z toho môžeme v ťažkých chvíľach čerpať pokoj a pomoc.
„Pane Ježišu, verím, že si so mnou. Daj, nech mi toto vedomie prináša pokoj v búrkach, ktoré prežívam.“
Jób 38, 1. 8 – 11; Žalm 107, 23 – 26. 28 – 31; Druhý list Korinťanom 5, 14 – 17; Marek 4, 35 – 41