Nedeľa, 18. októbra
Farizeji odišli a radili sa, ako by podchytili Ježiša v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
Zamyslenie
„Čo ma pokúšate, pokrytci?!“ (Mt 22, 18).
Farizeji a herodiáni boli presvedčení, že na Ježiša narafičili geniálnu pascu. Ak totiž povie, že majú platiť daň cisárovi, popudí proti sebe ľud, ktorý bol daňami neúmerne zaťažený. A ak povie, že daň platiť nemajú, bude mať problémy s rímskymi mocipánmi. Aby vyzerali, že to myslia úprimne, najprv Ježišovi polichotili. No on vytušil ich úmysel a spočítal im to aj s úrokmi. Ježiša pokrytectvo, prirodzene, hnevalo. Už v reči so sériou zvolaní „beda“ nazval náboženských vodcov pokrytcami, pretože nerobili to, čo učili a kázali (pozri Mt 23, 13 – 29). Vo svojej Reči na vrchu varoval ľudí, aby sa nemodlili a nepostili ako „pokrytci“, ktorí to robia len preto, aby vyzerali dobre pred druhými (6, 5. 16). Slovo „pokrytectvo“ pochádza z gréckeho slova hypokrisis, čo znamená účinkovanie na javisku. Keď sa teda chováme pokrytecky, sme ako herci, ktorí na sebe berú nejakú rolu. Pokiaľ však skutkami zrádzame svoje slová, je najvyšší čas spýtať sa, či naozaj veríme tomu, čo hovoríme a robíme. Všetci sme náchylní na pokrytectvo; ono je totiž jedným z nešťastných následkov našej hriešnej prirodzenosti. Napríklad kážeme svoje deti nemrhať zbytočne časom, no my sami pritom celé hodiny vysedávame pred televízorom. Alebo v práci tvrdíme, že sme tímoví hráči, no keď príde na lámanie chleba, všetkých kolegov kritizujeme a rozoštvávame. Spytovanie svedomia a objavovanie toho, v čom sa naše skutky rozchádzajú s naším presvedčením, môže byť bolestivé. No Pán tento náš zápas chápe, chce nám odpustiť a pomôcť nám zmeniť sa. Najlepšie na tom všetkom je však to, že čím úprimnejšie sa budeme usilovať prežívať svoju kresťanskú vieru, tým živšie svedectvo o Ježišovi a o kráľovstve, ktoré ohlasuje, budeme prinášať.
„Pane Ježišu, pomôž mi konať v zhode s tým, čomu verím a čo hovorím.“
Izaiáš 45, 1. 4 – 6; Žalm 96, 1. 3 – 5. 7 – 10; Prvý list Solúnčanom 1, 1 – 5b; Matúš 22, 15 – 21