Nedeľa, 18. júla
Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
Zamyslenie
„Boli ako ovce bez pastiera“ (Mk 6, 34).
V dnešnom prvom čítaní Jeremiáš adresuje judským kráľom tvrdé slová. Mali byť pre svoj ľud pastiermi, no on im vytýka, že sa oň nestarali: „Nedohliadali ste naň“ (Jer 23, 2). Ježiš, pravý a spravodlivý pastier, neprišiel ako pozemský kráľ (pozri Jer 23, 4 – 6). Neobliekal sa do kráľovského rúcha, nesedával na tróne. Bol pastierom, ktorý pozná svoje ovce, žil so svojím ľudom a staral sa oň. V dnešnom evanjeliu vidíme Ježiša, ktorý koná ako dobrý pastier. Keď sa učeníci vrátili zo svojej misie v okolitých mestách a dedinách, Ježiš presne vedel, čo potrebujú: tiché miesto a odpočinok. Preto im hovorí: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (Mk 6, 31). No len čo vystúpili z lode, privítal ich veľký zástup. Namiesto krátkeho oddychu s učeníkmi sa tento dobrý pastier „zľutoval nad nimi“ (Mk 6, 34). Vedel, čo potrebujú: lúč nádeje. Vedel, že jeho životodarné slová dokážu nasýtiť ich hladné srdcia, a tak ich vyučoval. Zároveň si uvedomoval, že pokrm budú potrebovať aj ich hladné žalúdky. Rozmnožil teda päť chlebov a dve ryby, aby im poskytol dostatok jedla na to, aby sa „nasýtili“ (6, 42). Takto koná pravý pastier: on pozná každého z nás a zaujíma sa o nás. Keďže chápe, aké to je byť človekom, stará sa o naše potreby, tak telesné, ako aj duchovné. Pouvažuj nad uplynulým týždňom alebo mesiacom. Ako sa Ježiš o teba postaral? Všimni si konkrétne príklady – aj tie drobné –, ako sa o teba postaral v skúškach a trápeniach. Nechaj sa týmito spomienkami povzbudiť v dôvere v Dobrého pastiera, ktorý svoje stádo nikdy neopustí.
„Pane Ježišu, ďakujem ti, že si Dobrý pastier, ktorý sa zaujíma o moje potreby.“
Jeremiáš 23, 1 – 6; Žalm 23, 1 – 6; List Efezanom 2, 13 – 18; Marek 6, 30 – 34