Nedeľa, 16. augusta
Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Zamyslenie
„Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy“ (Iz 56, 7)
Všetky dnešné čítania spája spoločná myšlienka: Božia spása je pre všetkých. Prorok Izaiáš píše o cudzincoch, ktorí sa vinú k Pánovi (pozri Iz 56, 6). Žalmista vyhlasuje: „Bože, nech ťa velebia národy“ (Ž 67, 6). Ježiš chváli vieru Kanaánčanky (pozri Mt 15, 28). A Pavol, apoštol pohanov, vyhlasuje, že Boh sa chce „zmilovať nad všetkými“ (pozri Rim 11, 32). Podľa prvého čítania vidíme, že Židia túto skutočnosť prijímali len ťažko. Práve sa vrátili z vyhnanstva a prvé, čo uvideli, boli cudzinci v ich svätom meste Jeruzaleme. V ich zmluve s Bohom sa predsa hovorí, že Boh si vyvolil ich za svoj svätý národ. Ako je teda možné, že v ich krajine žijú „nečistí“ pohania ? Židia zabudli, že vyvoleným národom sa nestali svojou zásluhou, ale že si ich Boh vo svojej milosti vybral, aby prinášali jeho svetlo všetkým národom. Toto ich poslanie bolo ešte viditeľnejšie v prvotnej Cirkvi. Spočiatku boli všetci, čo nasledovali Ježiša, židmi. No neskôr, keď už uverili v Pána aj pohania, začali kresťania zo židovstva chápať, že Boží plán spásy má oveľa širší záber, než predpokladali. Naučiť sa žiť, pracovať a modliť po boku pohanov nebolo jednoduché. Aby sa začali navzájom milovať, musela v nich, podobne ako v nás, zaúčinkovať Božia milosť. Výsledok? Rozmanitá, občas chaotická, no nádherná Cirkev, akú poznáme dnes. Ježiš chce, aby jeho Cirkev bola domom modlitby pre všetky národy, aby každý človek mohol patriť do jeho rodiny. Vidí ľudí, ktorí túžia po nádeji, po zmysle života a po mieste, kde by mohli stretnúť Boha, a prosí nás, aby sme ich pritiahli k nemu a aby sme sa pre nich stali milujúcou a prívetivou tvárou Cirkvi. Kiežby sme sa vždy otvorili každému, kto hľadá Pána, a kiežby jeho milosť skrze nás prúdila do celého sveta!
„Pane Ježišu, pomôž mi každému preukazovať lásku, ktorou ty obdarúvaš mňa.“
Izaiáš 56, 1. 6 – 7; Žalm 67, 2 – 3. 5 – 6. 8; List Rimanom 11, 13 – 15. 29 – 32