Nedeľa, 11. apríla Nedeľa Božieho milosrdenstva
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Zamyslenie
„Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 28).
Z homílie pápeža Františka na Nedeľu Božieho milosrdenstva (7. apríla 2013): „V dnešnom evanjeliu apoštol Tomáš zakúša Božie milosrdenstvo, ktoré má konkrétnu tvár, tvár Ježiša, vzkrieseného Ježiša. Tomáš neverí tomu, čo mu hovoria ostatní apoštoli: ,Videli sme Pána‘ (Jn 20, 25). Nestačí mu, že to Ježiš predpovedal… Chce ho vidieť, chce vložiť svoje ruky do rán po klincoch a do Ježišovho boku. A ako Ježiš reaguje? S trpezlivosťou: nenecháva tvrdohlavého Tomáša napospas jeho nedostatku viery; dáva mu týždeň času. Nezaviera bránu, čaká. A Tomáš aj vďaka tomu napokon uznáva vlastnú obmedzenosť a malosť svojej viery. ,Pán môj a Boh môj!‘ (Jn 20, 28). Týmto jednoduchým zvolaním, avšak plným viery, odpovedá na Ježišovu trpezlivosť. Necháva sa objať Božím milosrdenstvom, ktoré vidí pred sebou: vidí ho v ranách na rukách a nohách a v otvorenom boku. A tu nachádza vieru: je nový človek, už nie neveriaci, ale veriaci… Možno si niekto z nás pomyslí: Môj hriech je veľmi veľký. Som vzdialený od Boha ako márnotratný syn v podobenstve. Moja nevera je taká ako Tomášova; nemám odvahu vrátiť sa, veriť tomu, že ma Boh môže prijať a že čaká práve na mňa. Ale Boh na teba skutočne čaká, žiada od teba len odvahu prísť k nemu… Majme odvahu vrátiť sa do jeho domu, prebývať v jeho ranách lásky. Nechajme sa ním milovať, stretnime sa s jeho milosrdenstvom vo sviatostiach. Pocítime jeho úžasnú nehu, pocítime jeho objatie. Potom aj my budeme schopní milosrdenstva, trpezlivosti, odpustenia, lásky.“
„Pán môj a Boh môj! Ďakujem ti za tvoje nekonečné milosrdenstvo!“