Nedeľa, 10. októbra
Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“ Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“
Zamyslenie
„Oni sa ešte viac čudovali“ (Mk 10, 26).
Niet divu, že sa učeníci čudovali! Ježiš im práve povedal, že bohatí ťažšie vstupujú do nebeského kráľovstva. No toto protirečilo všetkému, v čo verili. V starovekom židovstve existoval vplyvný myšlienkový prúd, ktorý hlásal, že materiálne bohatstvo je znamením Božej priazne. A tu Ježiš hovorí bohatému mladíkovi, aby sa stal chudobným. Prečo to robí? Ako prvé si všimni, že Ježiš mladíka neodsúdil pre jeho bohatstvo. Práve naopak. Marek nám hovorí, že Ježiš „naňho pozrel s láskou“ (10, 21). Ježiš si na tomto človekovi nepochybne vážil zachovávanie zákona a jeho úprimnú túžbu robiť Bohu radosť. Takto sa Ježiš určite pozerá na každého, kto sa usiluje plniť jeho vôľu, bez ohľadu na to, či má alebo nemá majetok. Potom si všimni, že Ježiš toho mladíka neodmietol. Vlastne to bolo presne naopak. Ježiš mu síce nastavil vysokú latku, ale dalo sa predpokladať, že mu pri tomto ťažkom rozhodovaní, či predať celý majetok a nasledovať ho, aj pomôže. No mladík odišiel príliš rýchlo. A navyše „zarmútený“ (Mk 10, 22). Ježiš videl, že pripútanosť k hmotným veciam bola pre tohto mladíka prekážkou na ceste k nemu. Podobne ako povolal Matúša, Petra a ďalších, aby zanechali svoje povolanie, chcel oslobodiť aj tohto mladíka od jedinej veci, ktorá mu bránila žiť celým srdcom ako učeník. Chcel totiž, aby všetci jeho učeníci objavili slobodu, ktorú prináša odpútanie, aby sa mohli zamerať na lásku k nemu a k sebe navzájom. Dnes Ježiš hľadí s láskou na teba. Pripravil ti vznešené povolanie a chce ti pomôcť, aby si ho naplnil. Od teba žiada, aby si sa vzdal čohokoľvek, čo ťa v tomto povolaní rozptyľuje. Skúmaj, čo by to mohlo byť. Prijmi jeho ponuku. Neodíď zarmútený.
„Pane, pomôž mi vzdať sa všetkého, čo mi bráni ísť za tebou.“
Kniha múdrosti 7, 7 – 11; Žalm 90, 12 – 17; List Hebrejom 4, 12 – 13; Marek 10, 17 – 30