Sobota, 24. septembra
Raduj sa, junák, vo svojej mladosti, nech je šťastné tvoje srdce v dňoch tvojich mladých liet. Kráčaj po cestách svojho srdca, kam ťa tvoje oči povedú. Ale vedz, že za to všetko Boh ťa na súd predvolá. Odstráň starosti zo svojho srdca a svoje telo chráň pred chorobou, lebo mladosť a bujarosť sú márne. Mysli na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, prv, ako príde čas zármutku a priblížia sa roky, o ktorých povieš: „Tie nemám rád.“ Mysli na neho, kým sa ti nezatemní slnko i svetlo, mesiac a hviezdy a nevrátia sa mrákavy po daždi. Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu a sklátia sa muži udatní, ženy, čo melú, ustanú v práci, lebo ich je málo, a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami, keď sa ti zavrú dvere od ulice a oslabne vrzgot žarnova, keď sa vstáva na spev vtáčika a utíchnu všetky dcéry spevavé; budú sa báť výšok a ľakať sa budú na cestách. Mandľovník zakvitne, kobylka sa bude plaziť a kapara sa rozsype, lebo človek pôjde do svojho večného domova a po námestí budú chodiť oplakávači. Mysli na neho, kým sa nepretrhne strieborný povrazec a nerozbije zlatá čaša, kým nepraskne džbán pri prameni a nezlomí sa koleso na studni, kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým, a duch sa nenavráti k Bohu, ktorý ho dal. Márnosť nad márnosť, hovorí Kazateľ, všetko je márnosť.
Zamyslenie
„… prv, ako príde čas zármutku“ (Kaz 12, 1).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.