Dobrý pastier
Ježiš nás chce viesť, sprevádzať a chrániť.
Všetci sme už videli rôzne maľby, vitráže a sochy Ježiša, ktorý v ruke drží palicu a na pleciach láskyplne nesie ovečku. Tento obraz sa hlboko dotýka nášho vnútra, pretože Ježiš sa sám nazval Dobrým pastierom a my sami seba často považujeme za ovečku, ktorú on našiel a zachránil. Možno sú tieto idylické pastierske obrazy také lákavé aj preto, že sú v hlbokom kontraste s pretechnizovaným a horúčkovitým svetom, v ktorom dnes žijeme.
No okrem toho, že je to krásny obraz, titul Dobrý pastier zjavuje isté aspekty toho, kto je Ježiš, i to, akým spôsobom chce s nami utvárať vzťah. Počas Veľkonočného obdobia slávime Štvrtú veľkonočnú nedeľu ako Nedeľu Dobrého pastiera. Preto sa teraz chceme hlbšie pohrúžiť do toho, čo pre Ježiša znamená to, že je naším pastierom. Chceme sa pozrieť na to, ako môžeme novým spôsobom pochopiť Božie srdce a jeho vrúcnu túžbu byť naším pastierom.
Otec ako pastier
Niet divu, že proroci v starovekom Izraeli často označovali Boha za pastiera. Žili predsa v agrárnej kultúre a konanie i zvyky pastierov im boli dobre známe. Dobre vedeli, že práca pastiera si vyžaduje neustálu pozornosť, pretože nad stádom treba bdieť a starať sa oň. Prorok Izaiáš napísal, že práve takto sa stará aj Boh o nás:
„Ako pastier pasie svoju čriedu,
do náručia berie baránky
a kladie si ich do lona,
starostlivo vedie ovce brezivé“ (Iz 40, 11).
Božia láska a nežná starostlivosť o jeho stádo stojí v ostrom kontraste so správaním mnohých pastierov Izraela – kráľov a náboženských predstaviteľov, ktorí neraz zneužili svoju moc a využili ju na svoje obohatenie. Ako povedal prorok Ezechiel: „Beda pastierom Izraela, ktorí pásli seba! Vari pastieri nemajú pásť stádo?“ (Ez 34, 2). No prostredníctvom Ezechiela Boh prisľúbil, že ich miesto zaujme on sám: „Sám budem pásť svoje ovce a ja im dám odpočinok… Stratené vyhľadám, rozptýlené privediem naspäť, zranené obviažem, slabé posilním, tučné a silné ochránim a budem ich pásť svedomito“ (Ez 34, 15 – 16).
Boh tento prísľub napokon naplní skrze osobu svojho milovaného Syna. Ako prorokuje Jeremiáš, Otec, aby nahradil nedbalých pastierov, „vzbudí Dávidovi spravodlivý výhonok“ (porov. Jer 23, 5). Ježiš, Syn Dávidov, bude v Otcovom mene viesť ako pastier svoj ľud; bude hľadať stratených, uzdravovať chorých a privádzať ich naspäť do svojho košiara.
My sme jeho ovce
Aby sme naplno pochopili úlohu Ježiša ako Dobrého pastiera, najskôr trochu odstúpme a pozrime sa na to, ako my niekedy pripomíname ovečky. Tieto hospodárske zvieratá nie sú známe svojou inteligenciou. Bezmyšlienkovito idú jedna za druhou. Samy si nedokážu nájsť dobrú pastvinu alebo prameň s pitnou vodou. Samy sa nemajú ako ochrániť pred dravou zverou. Bez svojho pastiera by čoskoro zahynuli.
Samozrejme, my sme oveľa inteligentnejší než ovce, no nie sme až takí inteligentní, ako si niekedy myslíme! Máme sklon veriť tomu, že si vystačíme sami a že dokážeme uspieť aj vlastnými silami. Niečo na utíšenie hladu a uhasenie smädu zvykneme hľadať len medzi vecami tohto sveta, ktoré nás v skutočnosti nedokážu uspokojiť. Niekedy sa dokonca ženieme za vecami, ktoré nás zraňujú. Nie vždy sme si vedomí zla okolo nás. A keď si ho aj vedomí sme, nemáme silu na to, aby sme sa pred ním ubránili.
Pravda je taká, že všetci potrebujeme Božie vedenie a ochranu, aj vtedy, keď si to neuvedomujeme. No kým Ježiša nenecháme viesť nás, nebude Dobrým pastierom pre nás osobne. Aby nás mohol skutočne viesť ako pastier, musíme mu to dovoliť. A nestačí to urobiť raz; ide skôr o proces obrátenia, ktorý v našom živote prebieha neustále. Musíme sa rozhodnúť nasledovať Dobrého pastiera, aby sme sa mu tak dokázali podriadiť stále znova a znova, nech nás už bude viesť kdekoľvek. A tento Dobrý pastier nás chce viesť každý deň.
Volaní po mene
V desiatej kapitole Jánovho evanjelia Ježiš hovorí, že je dobrý pastier, ktorý „volá svoje ovce po mene a vyvádza ich“ (Jn 10, 3). Predstav si to – je tak veľa oviec, a predsa ťa Ježiš pozná po mene a vždy ťa takto osobne aj poznal. Na minútku sa zastav a predstav si, ako ťa Ježiš oslovuje po mene. Počúvaj jeho hlas, keď ťa volá. Aká to radosť prežiť uvítanie Pastiera, ktorý ťa už pozná a chce, aby si ho aj ty každý deň spoznával o čosi viac. Sám totiž povedal: „Poznám svoje a moje poznajú mňa“ (10, 14).
No Ježiš nás nielenže volá po mene, ale nám i sľubuje: „Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu“ (10, 9). Po tom, čo sme počuli Ježiša volať naše meno a rozhodli sme sa ísť za ním, môžeme zahodiť obavy a starosti. Sme predsa s Ježišom, svojím Pastierom! On nás chráni pred každým zlom a vedie nás na svieže pastviny, na ktorých zosilnieme a začneme prinášať osoh či dokonca rodiť nové „ovečky“. Toto je ten „život v hojnosti“, ktorý Ježiš sľubuje (10, 10). Tento Dobrý pastier nám nedáva len taký hocijaký život, ale život, ktorý prekypuje dobrotou, hojnosťou a plodnosťou.
„Svoj život položím za ovce“
Ježiš hovorí, že dobrý pastier je ochotný zájsť veľmi ďaleko, aby ochránil svoje ovce – dokonca je za ne ochotný položiť aj život (Jn 10, 11). Nádenník opúšťa ovce, keď na ne zaútočí vlk, no Ježiš za záchranu oviec zaplatí tú najvyššiu cenu (pozri Jn 10, 12). Tak veľmi nás miluje. Je ochotný obetovať sa, aby nás zachránil: „Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať“ (Jn 10, 18). Robí to celkom nezištne, len z lásky k svojmu Otcovi a ku každému jednému z nás.
Toto je náš Dobrý pastier! Ježiš nám používaním tohto titulu ukazuje, kto je a čo zamýšľa urobiť. Práve preto mu môžeme dôverovať vo všetkom, čím sme a čo máme. Najlepšie si počíname vtedy, keď ho nasledujeme a učíme sa rozpoznať jeho hlas (pozri Jn 10, 4).
Stratená ovečka
Všetci dobre poznáme podobenstvo o stratenej ovci (pozri Lk 15, 1 – 7). Ježiš povedal tento príbeh, aby farizejom ukázal, že mýtnici a „hriešnici“, ktorí sa okolo neho zhromažďujú, aby si ho vypočuli, sú stratené ovce, ktoré jeho Otec miluje a chce zachrániť. Pastier v Ježišovom podobenstve opúšťa deväťdesiatdeväť oviec, aby šiel hľadať a napokon zachránil jednu jedinú stratenú ovcu. Možno bolo v tvojom živote obdobie, keď si bol tou ovečkou ty a Ježiš ťa volal k sebe. A keď si sa k nemu vrátil, oslavovalo celé nebo (15, 7).
No nech si už k Ježišovi prišiel akýmkoľvek spôsobom – či to bolo postupom času alebo razom, v nejakom zlomovom okamihu, či už to bolo nedávno, alebo pred mnohými rokmi – rozpoznávať hlas Pastiera a to, čo hovorí, je úloha na celý život. Weldon Philip Keller vo svojej knihe A Shepherd Looks at Psalm 23 (slov. Pastierov pohľad na Žalm 23) píše o rokoch, ktoré strávil ako pastier na farme. Opisuje rôzne povahy oviec a všíma si, že niektoré boli mimoriadne tvrdohlavé. Jedna, ktorú volal „pani tuláčka“, sa neustále snažila ujsť na susednú pastvinu napriek tomu, že bola v porovnaní s jej zelenou a prekvitajúcou pastvinou suchá a zvädnutá. Ďalšia ovca si vzala do hlavy, že bude piť špinavú vodu, aj keď len pár metrov od nej bola čistá pitná voda.
Všetci máme v sebe trochu takejto tvrdohlavosti, ktorá nám bráni riadiť sa Božou múdrosťou a Božím vedením. Niekedy nás to ťahá k špinavým vodám alebo k veciam, ktoré sú mimo košiara. Keď zablúdime, Dobrý pastier nás volá naspäť k sebe a vábi nás preč od nebezpečenstiev, ktoré nám hrozia. On už za nás položil svoj život. Už za nás zaplatil cenu a nechce nás stratiť. Chce sa o nás postarať. A keď sa k nemu vrátime, je zakaždým pripravený odpustiť nám a prijať nás späť.
Náš Pastier je dobrý
Dobrí pastieri vedú, sprevádzajú, dávajú pokrm a chránia. Presne to robí Ježiš, a preto sa nazýva Dobrým pastierom. Presne toto túži urobiť pre teba aj pre mňa – a pre každého človeka. Nebude ťa nútiť, aby si ho nasledoval, no ponúka nám slobodu a život v hojnosti uprostred svojho stáda. Kiež vždy rozpoznáme jeho hlas, ktorým nás volá, a neustále ochotne odpovedáme na každé jeho volanie.