Nedeľa, 26. decembra Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa, sviatok
Bratia, ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli!
Zamyslenie
„Nad všetko toto majte lásku“ (Kol 3, 14).
Istý múdry muž raz zo žartu povedal: „Manželstvo je posvätné preto, lebo sa v ňom zrodilo veľa svätých mučeníkov!“ A keď pribudnú deti, možnosti na „mučeníctvo“ sa ešte rozširujú. Ale žarty bokom; Svätá rodina bola totiž svätá preto, lebo každý jej člen sa rozhodol nad všetko povýšiť lásku – obetovať svoje vlastné predstavy a darovať sa jeden druhému. Či už to bola Máriina a Jozefova trpezlivosť zoči-voči strachu a nepochopeniu, alebo Ježišov pokorný, poslušný návrat do Nazareta, z ich vzájomnej starostlivosti a lásky vyžarovala svätosť (pozri Lk 2, 48 – 49. 51). V dnešný sviatok Svätej rodiny si pripomeň, že vo svätosti rastieš vďaka svojmu povolaniu k rodinnému životu, nie napriek nemu. Boh nás stvoril tak, aby sme patrili do rodiny, či už ako manželia, rodičia alebo deti. To znamená, že sa môžeme stať svätými, ak sa budeme Svätej rodine pripodobňovať vo svojej vlastnej rodine. Ba čo viac, sme povolaní budovať „civilizáciu lásky“, ako to vyjadril svätý Ján Pavol II. v Liste rodinám (13). Základným stavebným kameňom tejto civilizácie je rodina, ktorá je otvorená vzťahom. Šíri sa zasa vďaka tomu, že sa každý člen rodiny odovzdáva Bohu a potom v láske dáva seba samého druhým. Ján Pavol II. povedal, že ak sme verní svojmu povolaniu, či už ako manželia, alebo ako slobodní, kňazi či rehoľníci, naše svedectvo lásky ovplyvňuje všetkých ľudí okolo nás. Preto si dnes nájdi čas na zamyslenie, ako ti vlastná rodina môže pomôcť rásť vo svätosti. Premýšľaj o tom, ako si môžeš osvojiť čnosti, ktoré opisuje svätý Pavol v dnešnom druhom čítaní, a spomedzi nich predovšetkým lásku (pozri Kol 3, 12 – 14). A potom sa odváž snívať o tom, ako tvoje odhodlanie milovať môže zmeniť celú civilizáciu.
„Mária a Jozef, orodujte za mňa, aby mi Ježiš pomohol stať sa svätým v tom povolaní, ktoré mi dáva.“