Sobota, 13. novembra

Keď všade vládlo hlboké ticho a noc v svojom behu prešla polovicu cesty, tvoje všemohúce slovo zoskočilo z neba, z kráľovského trónu, ako tvrdý bojovník doprostred zeme odsúdenej na skazu. Nieslo tvoj nezvratný rozkaz ako ostrý meč, zastalo a všetko naplnilo smrťou; stálo na zemi a siahalo až po nebo. Všetko tvorstvo sa znova od základu pretvorilo a poslúchalo tvoje príkazy, aby sa tvoje deti zachránili od škody. Ich tábor zahalil oblak, kde bola predtým voda, vynorila sa suchá zem: z Červeného mora nehatená cesta, zelená pažiť z prúdu dravého. Keď po nej prešli, celý národ, pod ochranou tvojej ruky, videli tvoje divy zázračné. Pásli sa ako paripy, poskakovali ako barance a velebili teba, Pane, svojho záchrancu.

Kniha múdrosti 18, 14 – 16; 19, 6 – 9;

Zamyslenie

„Keď všade vládlo hlboké ticho…“ (Múd 18, 14).

Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.

Ste naším odberateľom? Prihláste sa.