Štvrtok, 28. októbra Svätých Šimona a Júdu, apoštolov, sviatok
Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“
Zamyslenie
„Vyvolil si z nich Dvanástich“ (Lk 6, 13).
Ak by si mal o Ježišovi natočiť film, určite by si vedel, kto bude hrať hlavné postavy. Okrem herca stvárňujúceho Ježiša by pravdepodobne najväčší honorár získali predstavitelia Petra, Jána a možno aj Judáša. No v titulkoch by sa asi objavili aj herci stvárňujúci ostatných apoštolov, vrátane Šimona a Júdu. Pravdou je, že o týchto dvoch apoštoloch nevieme toho veľa; v žiadnom z evanjelií nezohrávajú nejakú zvláštnu úlohu. Vieme, že Šimon bol Horlivec, čiže zelóta – člen politickej skupiny usilujúcej sa o zvrhnutie Rimanov. Zdá sa teda, že bol tak trochu revolucionár. O Júdovi toho vieme ešte menej, hoci jeden z listov Nového zákona nesie jeho meno; je však populárnym svätcom súčasnosti, pretože sa stal patrónom v napohľad beznádejných situáciách. Ježiš po noci strávenej v modlitbe a po zrelej úvahe vybral týchto dvoch mužov a zaradil ich medzi svojich dvanástich apoštolov. Niečo ho teda na nich muselo zaujať. Možno ich oddanosť voči nemu, ich chápanie jeho učenia alebo to, ako sa zaujímali o ostatných učeníkov. Nech bol dôvod akýkoľvek, Ježiš im očividne dôveroval. A táto jeho dôvera bola opodstatnená; veď obaja boli kvôli hlásaniu evanjelia nakoniec umučení. Ani väčšina z nás nepatrí k všeobecne známym osobnostiam. A predsa si nás Boh zámerne vyvolil, aby sme boli jeho učeníkmi. Podobne ako Šimon a Júda, každý z nás je takým či onakým spôsobom „vyslaný“ ohlasovať radostnú zvesť. Každý z nás má svoje povolanie – v manželstve a rodine, v kňazstve, v slobodnom stave alebo v zasvätenom živote. Možno sme povolaní slúžiť Bohu a jeho ľudu aj nejakým osobitným spôsobom. Ak v tichosti nepozorovane slúžiš, vedz, že tvoja úloha v Božom kráľovstve je pre Pána rovnako dôležitá. V niektoré dni si možno pripadáš nedocenený alebo prehliadaný. Inokedy máš možno dokonca pocit zlyhania. Ale Boh to vidí inak. On si ťa z určitého dôvodu vyvolil a je si istý, že keď sa budeš opierať o jeho milosť, budeš schopný dosiahnuť všetko, k čomu ťa povoláva.
„Pane, pomáhaj mi naplniť povolanie, ktoré si mi dal.“