Štvrtok, 21. októbra
Bratia, hovorím po ľudsky s ohľadom na slabosť vášho tela. Ako ste vydávali svoje údy na neprávosť, keď slúžili nečistote a neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy na posvätenie, aby slúžili spravodlivosti. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti. A aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť! Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Zamyslenie
„Boli ste otrokmi hriechu… a stali ste sa Božími služobníkmi“ (Rim 6, 20. 22).
Otroctvo nie je slovo, ktoré by lahodilo nášmu uchu. V mysli nám vyvoláva tie najhoršie obrazy ľudského týrania a zločinov proti jedinečnej dôstojnosti človeka. Hovorí svätý Pavol, že to bolo v poriadku? Určite nie! Žiaľ, Rimania, ktorým Pavol písal, vnímali otroctvo ako súčasť života. V prvom storočí bol v Ríme otrokom každý tretí človek! Preto Pavol píše, že hovorí „po ľudsky“ (Rim 6, 19). Keď totiž hovorí o „otrokoch hriechu“ (Rim 6, 20), používa pojmy, ktorým dobre rozumejú. Rimania dobre vedeli, čo znamená byť v područí moci, ktorá je silnejšia ako oni. Poznali ľudí, ktorí boli nútení poslúchať, aj keď nechceli. A tak Pavol používa obraz otroctva na vysvetlenie moci hriechu. Ešte ťažšie je pochopenie obrazu „Božích služobníkov“ či doslova „otrokov“ (Rim 6, 22). Pavol týmto obrazom vyjadruje úprimnú, dobrovoľnú poslušnosť, akú si Boh praje nájsť u všetkých svojich detí. Podobne ako otroci majú len jedného pána, aj my veriaci máme milovať a nasledovať jedine Boha a nenechať sa „zotročiť“ hriechom ani ničím iným. Zároveň vieme, že Boh si ctí našu slobodnú vôľu a chce, aby sme sa rozhodli poslúchať ho z lásky, nie zo strachu, že budeme potrestaní. Pavol sa Rimanom usiluje pomôcť pochopiť rozdiel medzi spútanosťou hriešnymi sklonmi a slobodou Božích detí, ktoré celkom patria Pánovi. Chce, aby sme spolu s Rimanmi pochopili, že „mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (Rim 6, 23). V istom zmysle Pavol mení význam slova, keď hovorí o našom povolaní stať sa „otrokmi“ Boha, ktorý nás miluje a ktorý nás vykúpil. Mení aj význam slova „pán“, keď vyhlasuje, že Boh je Pán, ktorý nás chce oslobodiť! Je to nádherný paradox: svoju najväčšiu slobodu nachádzame vtedy, keď sa odovzdávame Bohu. Čím viac sa podriadime jeho moci, tým sme slobodnejší. Kiežby sme sa nikdy nevrátili k životu „v otroctve hriechu“!
„Pane, ďakujem ti, že si ma oslobodil! Chcem ti celkom patriť a z lásky ťa poslúchať.“
List Rimanom 6, 19 – 23; Žalm 1, 1 – 4. 6; Lukáš 12, 49 – 53