Streda, 20. októbra
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“
Zamyslenie
„Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte“ (Lk 12, 40).
Dnešné evanjelium sa začína Ježišovým zhrnutím podobenstva a varovaním, aby sme boli neustále pripravení na jeho návrat. Všimni si Petrovu odpoveď: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ (Lk 12, 41). Prečo sa Peter takto pýtal? Možno dúfal, že on je na Ježišov príchod už dávno pripravený. Veď bol Ježišovým učeníkom. Nestačilo to? Z Ježišovej odpovede je jasné, že od Petra – aj od nás – toho očakáva viac. Namiesto toho, aby dal Petrovi priamu odpoveď, hovorí mu ďalšie podobenstvo o sluhovi, ktorý zneužil dôveru svojho pána a počas jeho neprítomnosti páchal zlo. Tento príbeh v nás možno vyvoláva neľahké otázky. Sme my tí sluhovia, ktorí by mali byť lepší? Ak by sa dnes Ježiš vrátil, ako by nás posudzoval? Hoci si možno povieme, že nie sme až takí zlí ako ten sluha v podobenstve, Ježiš predsa len nechce, aby sme boli so sebou prehnane spokojní. Ľahko totiž môžeme upadnúť do rovnakej pasce ako spomínaný sluha. Jeho pán mu zišiel z očí, a tak mu zišiel aj z mysle. Nebolo známe, kedy sa vráti, a tak sluha zabudol, že raz sa vráti. Keďže ani my Boha nevidíme, niekedy sa nám môže stať, že naňho zabudneme. Našu pozornosť pohltia iné veci, ktoré sa dejú okolo nás a ktoré postupne vytlačia myšlienku na Boha. Možno si myslíme, že máme pred sebou množstvo času, a tak odkladáme na neskôr vykoreňovanie zlých návykov a zmeny, ktoré by nás priblížili k Bohu. Nevieme však, čo prinesie zajtrajšok. Možno sa ocitneme zoči-voči Ježišovi oveľa skôr, ako sa nazdávame! Môžeme mať aj iné pokušenie: pokušenie zmýšľať ako Peter a pýtať sa, či je toto podobenstvo určené aj nám, ktorí veríme v Boha a modlíme sa. Stručná odpoveď znie: áno! Podobne ako sluhovi v podobenstve, aj nám bolo toho zvereného veľa. Ježiš nám zveril starostlivosť o svoju Cirkev, ale aj o celé stvorenie. Poznáme vôľu svojho Pána, a tak sa musíme usilovať, aby sme sa každý deň starali o jeho záležitosti.
„Pane Ježišu, pomôž mi pripraviť sa na tvoj príchod!“