Streda, 13. októbra
Človeče, nemáš výhovorky, keď súdiš, nech si ktokoľvek. Lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ. Veď aj ty, čo súdiš, robíš to isté. A vieme, že Boží súd podľa pravdy postihne tých, čo robia také veci. Azda si myslíš, človeče, že ty, čo súdiš tých, čo robia také veci, a sám ich robíš, unikneš Božiemu súdu?! Alebo pohŕdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu? Ale ty si svojou zaťatosťou a nekajúcim srdcom hromadíš hnev na deň hnevu, keď sa zjaví spravodlivý Boží súd. On odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, hnevom a rozhorčením tým, čo tvrdošijne odporujú pravde a oddávajú sa neprávosti. Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha zlo, najprv na Žida, potom na Gréka, ale sláva, česť a pokoj čakajú každého, kto koná dobro, najprv Žida, potom Gréka. Veď Boh nikomu nenadŕža.
Zamyslenie
„Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu“ (Rim 2, 4).
Z Pavlovho opisu Božieho súdu nám možno naskakujú zimomriavky. Rimanom, ktorí odsudzovali ľudí za rovnaké hriechy, aké páchali oni sami, vykresľuje veľmi vážny obraz. Pavol ich zároveň varuje, že Boh „odplatí každému podľa jeho skutkov“ (Rim 2, 6). Vieme, že všetci budeme stáť pred Božím súdom. Ako však Boh zaobchádza s našou hriešnosťou dovtedy? Ponúka nám „bohatstvo svojej láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti“ (Rim 2, 4). Robí tak preto, že nás chce priviesť k pokániu a obráteniu. Veľmi si želá, aby sme si k nemu vypestovali hlboký vzťah, pre ktorý sme boli stvorení. Boh sa vo svojej dobrote podobá rodičovi, ktorý očakáva tínedžera po večierke, aby sa ubezpečil, že sa mu nič nestalo, a kladie mu otázky, aby mu pomohol poučiť sa z jeho chýb. Takýto rodič pomáha svojmu dieťaťu vidieť následky chybných rozhodnutí a zo srdca mu odpúšťa, aby mohlo začať odznova. Toto prirovnanie ťa možno prekvapilo; najmä, ak si zvyknutý očakávať od Boha tvrdé pokarhanie či trest. Pravdou však je, že Boh je oveľa trpezlivejší, ako si dokážeme predstaviť. Pretrpel a urobil by čokoľvek, len aby nás priviedol k sebe. Veď práve preto poslal svojho Syna Ježiša a nechal ho prebývať medzi nami! Ježiš mal s každým trpezlivosť. Mal ju aj voči tým najzatvrdlivejším hriešnikom. Napriek ich nespočetným prešľapom neodvrhol ani svojich učeníkov. Čírym prejavom jeho trpezlivosti a dobroty bolo to, že za nás na kríži položil svoj život. A urobil to jedine preto, aby nám umožnil vrátiť sa k Otcovi. Dnes Ježiš podáva ruku tebe a pritom ťa žiada, aby si sa zriekol hriechu, ktorý ťa spútava. Nebeský Otec zjavil v Ježišovi svoju túžbu po našej spáse, no nielen to. Ukázal nám, že je nám nablízku a chce nám pomôcť vykoreniť hriešnosť a otvoriť nám cestu k sebe. Takáto veľká je Božia trpezlivosť. Taká je jeho zhovievavosť. Takáto je jeho láskavosť, ktorá nás s láskou vyzýva konať pokánie.
„Otče, nikdy nedovoľ, aby som tvoju láskavosť považoval za samozrejmosť.“
List Rimanom 2, 1 – 11; Žalm 62, 2 – 3. 6 – 7. 9; Lukáš 11, 42 – 46