Piatok, 8. októbra
Keď Ježiš vyhnal zlého ducha, niektorí zo zástupu hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“ Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: ‚Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým.“
Zamyslenie
„Božím prstom vyháňam zlých duchov“ (Lk 11, 20).
Toto dramatické prirovnanie možno Ježišovým poslucháčom pripomenulo dva príbehy zo Starého zákona, ktoré pôsobivo svedčia o víťazstve Boha nad jeho nepriateľmi a o Božej láske k svojmu ľudu. Prvý príbeh pochádza z Knihy Exodus. Faraónovi zaklínači, popudení ranami, ktoré Mojžiš privolával na Egypt, varovali svojho kráľa: „To je Boží prst“ (Ex 8, 15). Železná vôľa faraóna sa nakoniec zlomila a on prepustil Boží ľud z otroctva. Druhý príbeh pochádza z Knihy proroka Daniela. Keď babylonský kráľ Baltazár popíjal víno z pohára ukoristeného z jeruzalemského chrámu, zjavili sa pred ním prsty ľudskej ruky a na stenu paláca napísali rozsudok. Len o pár hodín neskôr Babylon rozvrátili Peržania a Baltazára zvrhli z trónu. Keď v evanjeliu Ježiš opisuje satana ako silného muža, ktorý stráži palác, môžeme si predstaviť faraóna alebo Baltazára sediaceho na tróne, utláčajúcich Boží ľud. Môžeme si však uvedomiť aj to, že podobne ako týchto pozemských panovníkov, aj satana zvrhol niekto „silnejší ako on“ (Lk 11, 22). Bol to Ježiš! Ježiš to dokázal urobiť „Božím prstom“ (11, 20). Bol to nerovný boj. Veď Ježiš je oveľa mocnejší ako zlý duch. Ježiš sa počas svojho života veľakrát ocitol v otvorenom konflikte so satanom a zlými duchmi. Len si spomeň, koľkých démonov vyhnal alebo ako ho diabol pokúšal na púšti. No ten najväčší boj a tiež najväčšie víťazstvo sa odohrali na kríži, keď Ježiš zvrhol vládu satana a „verejne predviedol“ svojich nepriateľov (Kol 2, 15). Nevyhral s nimi v pästnom súboji, ale premohol ich najpokornejším a najmocnejším skutkom sebadarujúcej lásky v dejinách. Skús dnes nejaký čas chváliť Ježiša za to, že zvíťazil v súboji na kríži. Zapamätaj si, že sa nemusíš báť zla, pretože v tebe žije Ježiš, ten silnejší. On ťa ochráni „Božím prstom“.
„Pane Ježišu, chválim ťa za to, že si zvrhol satana i všetky jeho diela.“
Joel 1, 13 – 15; 2, 1 – 2; Žalm 9, 2 – 3. 6. 8 – 9. 16; Lukáš 11, 15 –