Sobota, 25. septembra
Dvihol som oči, pozrel som sa a videl som muža, ktorý mal v ruke merací povraz. Spýtal som sa: „Kam ideš?“ Odpovedal mi: „Idem merať Jeruzalem, aby som videl, aký je široký a aký je dlhý.“ Tu anjel, čo so mnou hovoril, vyšiel a oproti nemu vyšiel iný anjel; a ten mu povedal: „Bež a povedz tomu mladíkovi: Pre množstvo ľudí a zvierat, čo budú v ňom bývať, Jeruzalem bude bez hradieb. A ja mu budem ohnivým múrom dookola, hovorí Pán. A budem slávou uprostred neho. Plesaj a raduj sa, dcéra Siona, lebo hľa, ja prichádzam a budem bývať uprostred teba, hovorí Pán. V ten deň sa mnohé národy pripoja k Pánovi a budú jeho ľudom. Budem bývať uprostred teba.“
Zamyslenie
„Plesaj a raduj sa, dcéra Siona, lebo hľa, ja prichádzam a budem bývať uprostred teba“ (Zach 2, 14).
Po dlhých rokoch zajatia konečne nadišiel čas obnoviť jeruzalemský chrám. Ľudia sa možno zamýšľali, čo sa stane potom. Naozaj sa Boh vráti vo svojej sláve? Podobne ako Aggeus vo včerajšom úryvku, aj prorok Zachariáš tlmočil Božiemu ľudu slová uistenia: „Prichádzam a budem bývať uprostred teba“ (Zach 2, 14). To, čo Zachariáš predpovedal o prebývaní Boha medzi ľudom v chráme, sa nakoniec naplnilo v Ježišovi. Emmanuel, „Boh s nami“, sa stal človekom. Žil medzi nami, zomrel za nás, vstal z mŕtvych a teraz ako vzkriesený Kristus žije v našich srdciach prostredníctvom svojho Ducha. Prevýšil tak všetko, čo si Izraeliti dokázali predstaviť. A to je skutočne dôvod na radosť! Ak chceme byť s Pánom, už nemusíme ísť do Jeruzalema. Vďaka Duchu Svätému môžeme okúsiť jeho prítomnosť, jeho hlas, jeho život v nás, kdekoľvek sa nachádzame. Môžeme počuť jeho slovo, oslavovať ho, ďakovať mu, oprieť sa o neho, jednoducho byť s ním. On nás vedie, utešuje a používa na budovanie svojho kráľovstva na zemi. Niekedy však zabúdame na túto dôležitú pravdu. Alebo sa nám zdá príliš vzdialená. Boh vie, že my ľudia potrebujeme hmatateľné znaky jeho prítomnosti. Preto dal Izraelitom chrám ako znamenie, a preto aj nám dáva ešte čosi väčšie: Eucharistiu, ktorá nie je iba jeho znamením, ale jeho reálnou prítomnosťou. V nej Ježiš prichádza, aby v nás prebýval tým najintímnejším spôsobom. Keď prijímame jeho telo a krv, on sám sa stáva súčasťou nášho bytia. Keď zajtra pôjdeš na svätú omšu, precíť túto radosť! Tvoj Pán prichádza, aby v tebe prebýval – neprichádza do nejakého ďalekého chrámu, ale priamo do tvojho srdca.
„Pane Ježišu, ďakujem ti, že vo mne prebývaš. Daj, aby som si vždy uvedomoval tento veľký dar!“
Zachariáš 2, 5 – 9. 14 – 15d; Jeremiáš 31, 10 – 13; Lukáš 9, 43b – 45