Nedeľa, 22. augusta Dvadsiata prvá nedeľa v období cez rok
Jozue zhromaždil všetky izraelské kmene do Sichemu a zvolal starších, kniežatá, sudcov a dozorcov. Oni predstúpili pred Boha a Jozue povedal všetkému ľudu: „Ak sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť: či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii, a či bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. No ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi.“ Ľud odpovedal: „Nech je ďaleko od nás, že by sme opustili Pána a slúžili cudzím bohom. Veď Pán je náš Boh. On vyviedol nás a našich otcov z egyptskej krajiny, z domu otroctva. On robil pred našimi očami veľké znamenia a chránil nás celou cestou, po ktorej sme išli, a medzi všetkými národmi, uprostred ktorých sme prechádzali. Aj my teda budeme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh.“
Kniha Jozue 24, 1 – 2a. 15 – 17. 18b;
Zamyslenie
„My teda budeme slúžiť Pánovi“ (Joz 24, 18).
Na sklonku života sa Jozue chce uistiť, že izraelský ľud zostane verný Bohu. A tak sa pýta: Budete slúžiť Pánovi, svojmu Bohu, alebo cudzím bohom svojich susedov? Vieme, ako to dopadlo: Izraeliti často nedokázali dodržať svoju zmluvu s Bohom. No od Boha sa neodvrátili títo konkrétni ľudia, ale „neskoršie pokolenie“, ktoré „nepoznalo Pána a dielo, ktoré urobil s Izraelom“ (Sdc 2, 10). Ako sa podarilo dodržať zmluvu ľuďom, ktorí sa v ten deň zhromaždili okolo Jozueho? Všimni si, že keď dávali sľub, pripomenuli si, čo už pre nich Boh urobil. Vyviedol ich z otroctva, ochraňoval ich na ceste do zasľúbenej zeme a vyhnal ľudí, ktorí tam bývali (pozri Joz 24, 16 – 18). Možno dokázali dať – aj dodržať – svoj sľub práve preto, že si tak dobre uvedomovali Božiu dobrotu, vernosť a mocné skutky. Všetci občas bojujeme s dodržaním svojich záväzkov voči Pánovi. Ako často si dáme počas rannej modlitby predsavzatie, no porušíme ho už pred obedom! Keď pocítime neodolateľné pokušenie slúžiť iným „bohom“, možno by sme si mali vziať príklad z týchto Izraelitov a spomenúť si, čo pre nás Boh urobil. Nabudúce, keď budeš zápasiť s pokušením, môžeš si pripomenúť Otcovu dobrotu, s akou poslal svojho Syna, aby sa stal jedným z nás. Alebo jeho milosrdenstvo, s akým ti odpúšťa hriechy. Alebo Ježišovo telo a krv, ktoré nám dáva v Eucharistii. Alebo „mocné skutky“, ktoré vykonal v tvojom živote. Uvažovanie nad týmito skutočnosťami upevní v tebe dôveru, že s Božou milosťou dokážeš premôcť každý hriech. Plný lásky a vďačnosti budeš môcť z celého srdca povedať spolu s Jozuem: „Ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi“ (Joz 24, 15).
„Otče, nedovoľ, aby som niekedy zabudol, čo si pre mňa urobil.“