Štvrtok, 5. augusta
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš. Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“
Zamyslenie
„Nezjavilo ti to telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach“ (Mt 16, 18).
Peter a ďalší učeníci strávili s Ježišom dostatočne dlhý čas, aby pochopili, že je na ňom niečo mimoriadne. Vyučoval tak ako nikto iný, konal zázraky, dokonca nazýval Boha svojím „Otcom“. A preto dúfali, že on je Mesiáš. No Peter zašiel ešte ďalej a vyjadril to aj nahlas. Nielenže nazval Ježiša Mesiášom, ale dokonca vyhlásil, že je to Syn živého Boha! Ježiš na to reagoval hodnotením, že Petrovo vyznanie nepochádza z „tela a krvi“ (Mt 16, 17), ale zo zjavenia. Pochádzalo od Boha. Podobne ako Peter, aj my toho možno o Ježišovi veľa vieme: čo hovoril, čo robil, ako sa modlil. Z toho všetkého môžeme vyvodiť logický záver, že Ježiš musel byť viac ako človek. Navyše nás môže osloviť svedectvo iných ľudí, ktorí vyznávajú, že veria v Ježiša. No ak chceme v Ježiša uveriť osobne, potrebujeme čosi viac než len rozum alebo logiku, zvesti či pocity. Potrebujeme Božie zjavenie. Jedine Boh nás môže priviesť k viere v Krista napriek našim obmedzeniam. Katechizmus hovorí: „Je aj iný druh poznania, ktorý človek svojimi silami nijako nemôže dosiahnuť, totiž druh poznania z Božieho zjavenia. Boh sa z úplne slobodného rozhodnutia zjavuje a dáva človeku… keď posiela svojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, a Ducha Svätého“ (KKC 50). Je úžasné, že nekonečný Boh sa nám v Ježišovi dal spoznať! Ba čo viac, dáva nám svojho Ducha na osvietenie nášho srdca, aby sme tak ako Peter spoznali, že Ježiš je Syn živého Boha. Všetko, čo si sa naučil a čo si zažil na svojej ceste viery, vytvorilo v tebe úrodnú pôdu. A tvoj vzťah s Ježišom sa môže prehlbovať, pretože Duch Svätý ti dáva schopnosť vnímať Ježišovu blízkosť. Na to, aby si túto schopnosť využil, potrebuješ len čas a otvorené, ochotné srdce. Prečítaj si dnešný úryvok ešte raz a polož si otázku: „Kto je pre mňa Ježiš?“ Vzývaj Ducha Svätého, aby skúmal tvoje srdce a posilňoval tvoju vieru, ktorú už máš. Popros ho, aby ti zjavil, kto je Ježiš – aby to každý deň zjavoval čoraz viac.
„Pane Ježišu, zjav mi, kto si.“