Pondelok, 26. júla
Mojžiš sa vrátil z vrchu; v ruke niesol dve tabule svedectva, popísané z oboch strán. Boli Božím dielom. Aj písmo, vryté do tabúľ, bolo Božie. Keď Jozue počul krik jasajúceho ľudu, povedal Mojžišovi: „Z tábora počuť bojové výkriky.“ On odvetil: „To nie je krik víťazov ani krik porazených, ja počujem hlas spevákov.“ Keď sa Mojžiš priblížil k táboru, videl teľa a tanec; pochytil ho hnev, hodil tabule, čo mal v ruke, a rozbil ich na úpätí vrchu. Potom chytil teľa, ktoré si urobili, spálil ho na ohni a rozdrvil na prach; ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom piť. Potom povedal Áronovi: „Čo ti urobil tento ľud, že si naň uvalil taký hriech?!“ Áron mu odpovedal: „Nech sa nehnevá môj pán; veď poznáš tento ľud, že je náchylný na zlé. Vraveli mi: ‚Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny.‘ Ja som im povedal: Kto má zlato? Oni si ho postŕhali a dali mi ho. Ja som ho pohádzal do ohňa a vyšlo z neho toto teľa.“ Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: „Veľmi ste sa prehrešili. Vystúpim k Pánovi; možno sa mi ho podarí uprosiť za váš zločin.“ Vrátil sa k Pánovi a povedal: „Prosím, veľmi sa prehrešil tento ľud: urobili si boha zo zlata. Ale teraz im odpusť toto previnenie; alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal.“ Pán mu odpovedal: „Zo svojej knihy vytriem toho, kto sa proti mne prehrešil. Ty len choď a veď tento ľud ta, kam som ti prikázal; môj anjel pôjde pred tebou. Keď príde deň navštívenia, potrestám ich aj za tento hriech.“
Zamyslenie
„Možno sa mi ho podarí uprosiť za váš zločin“ (Ex 32, 30).
Niekto, kto sa v mene hriešnikov prihovára Bohu. Niekto, kto sa zastáva vinníkov. Akoby bola reč o Ježišovi, však? Dnešné prvé čítanie však popisuje Mojžiša, ktorý je vlastne predobrazom Ježiša a toho, čo pre nás získal, keď zomrel a vstal z mŕtvych. Pozrime sa teda bližšie na Mojžišovu úlohu prostredníka a všimnime si, čo sa tak môžeme dozvedieť o Ježišovi. Keď si izraelský národ vyrobil zlaté teľa a klaňal sa mu, v podstate sa odvrátil od Boha. Uprednostnil pohanskú modlu pred neviditeľným Bohom, ktorý ich práve vyviedol z otroctva. Ich odlúčenie od Boha bolo také veľké, že sami nedokázali preklenúť priepasť, ktorú spôsobili. Mojžiš sa teda rozhodol predstúpiť pred Boha ako zástupca ľudu a prihovoriť sa u neho v ich mene. Ježiš sa zasa rozhodol stať človekom, aby sa mohol u Boha prihovárať a obnoviť naše priateľstvo s ním, keď sme sa od Boha odlúčili pre svoje hriechy. Mojžiš otvorene hovoril s Bohom o ťažkom hriechu Izraelitov (pozri Ex 32, 31). Namiesto toho, aby sa ich snažil ospravedlniť, vyznal ho a prosil Boha o milosrdenstvo. Aj Ježiš prijal celú ťarchu nášho hriechu. Naše činy nezľahčoval ani neospravedlňoval, ale odvolával sa na milosrdenstvo svojho Otca. Samotný Mojžiš neuctieval zlaté teľa, no v mene tých, čo sa mu klaňali, sa pokorne prihováral u Boha. Pripojil sa k svojmu ľudu prosiacemu o milosrdenstvo a navrhol, aby Boh jeho „vytrel zo svojej knihy, ktorú napísal“ (Ex 32, 32). Ježiš, hoci bol bezúhonný, dobrovoľne niesol ťarchu nášho hriechu a obetoval sa za nás. Rozjímaj o tom. Mojžiš „zachránil“ Izrael, ktorý zničil svoj vzťah s Bohom. Ježiš je Spasiteľom celého ľudstva. Získal nám ešte väčšiu záchranu – večnú spásu pre všetkých. Urobil to aj pre teba.
„Pane Ježišu, ďakujem ti za všetko, čo si vykonal, aby si ma zachránil!“
Exodus 32, 15 – 24. 30 – 34; Žalm 106, 19 – 23; Matúš 13, 31 – 35