Streda, 14. júla
Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal stádo za púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tam sa mu zjavil anjel Pána v plameni ohňa, čo šľahal z tŕňového kra. Videl, že ker horí plameňom, a nezhára. Mojžiš si povedal: „Pôjdem sa pozrieť na tento zvláštny jav, prečo ker nezhára.“ Keď Pán videl, že sa prichádza pozrieť, Boh ho z tŕňového kra oslovil: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ Pán povedal: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa neodvážil hľadieť na Boha. Pán mu povedal: „Krik Izraelových synov prišiel ku mne a videl som ich útrapy, ako ich Egypťania sužujú. Poď, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, synov Izraela, z Egypta.“ Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a vyviedol synov Izraela z Egypta?“ Ale on mu povedal: „Ja budem s tebou; a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta, na tomto vrchu budete slúžiť Bohu.“
Zamyslenie
„Zobuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá“ (Ex 3, 5).
Ani to všetko, čo už Mojžiš zažil, ho nemohlo pripraviť na to, čo sa malo stať. Vyrastal v dome faraóna a možno počul aj príbehy o Abrahámovi, hoci pravdepodobne neboli vyrozprávané tak, aby v ňom vzbudili vieru. Vedel, že jeho ľud je už stáročia v otroctve, takže ak aj počul o tom, že Boh Izraela zasiahol do života jeho predkov, pripadalo mu to ako príbeh z dávnej minulosti. Je teda prirodzené, že keď Mojžiš uvidel horiaci ker, bol ohromený. Zo zvedavosti pristúpil bližšie, aby ho preskúmal. A vtedy si uvedomil, že sa nachádza v Božej prítomnosti. Nielenže jasne počul Boží hlas, ale aj cítil, ako z toho z kríka vyžaruje Božia svätosť. A tak si vyzul sandále. Hoci nik z nás nevidel horiaci krík ako Mojžiš, predsa veríme, že Boh je s nami a v nás. Jeho prítomnosť môžeme rozpoznať v prírode, vo Svätom písme, vo sviatostiach, dokonca aj v ľuďoch okolo seba. Boh je s nami každý jeden deň a je prítomný v našom živote mnohorakými – a na pohľad celkom obyčajnými – spôsobmi. Niekedy, podobne ako v Mojžišovom prípade, však Boh urobí niečo mimoriadne. Prihovorí sa nám pozoruhodnejším spôsobom. Keď sa tak stane, všimneš si to. Zreteľne pocítiš, že Boh sa dotkol tvojho srdca, ukázal ti novú cestu alebo ti ukázal, že je prítomný v tvojom živote. V takých chvíľach si uvedomíš, že stojíš na posvätnej pôde, pretože srdcom vnímaš Božiu prítomnosť. Pocítiš úžas nad Božou láskou a tento pocit ťa naplní chválou a vďačnosťou. Takéto zážitky môžu človeka navždy zmeniť. Takéto zážitky však nemusíš mávať pravidelne. Boh každý deň vytrvalo pôsobí v tvojom živote – dokonca aj vtedy, keď nič necítiš. No nič za to nedáš, ak ho predsa len poprosíš, aby ti zjavil svoju prítomnosť nejakým mocným spôsobom. Utíš si srdce a povedz svojmu milujúcemu Otcovi v nebi, že si pripravený na jeho zjavenie v tvojom obyčajnom živote v každej chvíli – hoci aj dnes, teraz. No buď pripravený vyzuť si obuv!
„Svätý Bože, pomôž mi mať dnes otvorené srdce pre prípad, že by si ma chcel prekvapiť.“
Exodus 3, 1 – 6. 9 – 12; Žalm 103, 1 – 4. 6 – 7; Matúš 11, 25 – 27