Pondelok, 12. júla
V Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. Ten povedal svojmu ľudu: „Pozrite, izraelský ľud je veľký a mocnejší ako my. Poďte, obozretne s ním niečo urobíme, aby sa nerozmnožoval; lebo keby sa proti nám strhla vojna, pridal by sa k našim nepriateľom a po našej porážke by odišiel z krajiny.“ A ustanovil nad nimi pracovných dozorcov, aby ich týrali ťažkými robotami; stavali faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses. No čím viac ich utláčali, tým väčšmi sa množili a vzrastali. Egypťania sa priam desili Izraelitov, preto ich zotročili a ich život urobili neznesiteľným: ťažkou robotou s hlinou a tehlami a všetkými druhmi služobných prác na poli, do ktorých ich násilne nútili. A faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého novonarodeného chlapca hoďte do rieky, dievča ponechajte.“
Zamyslenie
„Nemyslite si, že som priniesol pokoj“ (Mt 10, 34).
Vari Ježiš nechce, aby sme spolu dobre vychádzali? Vzhľadom na dnešné evanjelium je to oprávnená otázka. Jeho slová znejú dosť tvrdo. Skutočne chce, aby sme si znepriatelili ľudí vo vlastnej domácnosti? Nie. Hoci Ježiš nechce, aby sme si vyrábali konflikty, upozorňuje nás, že ak ho nasledujeme, môžeme sa občas ocitnúť v rozpore so svojimi najbližšími. Podľa Druhého vatikánskeho koncilu má byť rodina „domácou cirkvou“, miestom, kde sa odovzdáva a rozvíja viera (Lumen gentium 11). No všetci máme príbuzných – blízkych či vzdialených –, ktorých náboženské presvedčenie a morálne nároky sa líšia od tých našich. Ak sa usilujeme aktívne nasledovať Ježiša, nech nás neprekvapuje, že niekedy vo vlastnom dome narážame na odpor. Zažívali to aj mnohí svätí Cirkvi. Napríklad svätá Katarína Sienská odolávala nátlaku rodičov, ktorí sa snažili vydať ju. Svätého Tomáša Akvinského zamkli jeho príbuzní vo veži a jeho brat dokonca najal prostitútku, aby ho pokúšala. Svätá Klára z Assisi utiekla z domu, aby sa pripojila k svätému Františkovi, a odmietala pokusy rodičov priviesť ju naspäť. Žiadny z týchto hrdinov viery neodpadol od viery ani sa neusiloval svojim blízkym pomstiť. Zo všetkých síl sa snažili milovať a odpustiť. Ježiš nikdy nepovedal, aby sme nemilovali svoju rodinu. Niektoré nedorozumenia v skutočnosti môžu byť dôsledkom našej pýchy alebo nedostatku lásky. No sľúbil nám, že ak svoj život zameriame na neho a našou najväčšou prioritou sa stane služba jemu, dokážeme lepšie milovať aj svojich najbližších! Pri riešení konfliktov totiž budeme mať v zálohe viac porozumenia, odpustenia a trpezlivosti. Nažívať s druhými v pokoji nie je vždy jednoduché. Niekedy konflikt vyvoláme aj my sami, inokedy zaň nemôžeme. Ak sa však usiluješ nasledovať Ježiša, on nájde spôsob, ako z každej situácie vyťažiť dobro. Modli sa za svoju vieru aj za svojich blízkych a dôveruj, že Bohu nič nie je nemožné. Ani prijatie, zmena, obrátenie či uzmierenie!
„Pane Ježišu, pomáhaj mi zostať verný tvojmu zákonu lásky.“
Exodus 1, 8 – 14. 22; Žalm 124, 1 – 3. 4 – 8; Matúš 10, 34 — 11, 1