Štvrtok, 8. júla

Júda pristúpil bližšie k Jozefovi a dôverne vravel: „Prosím, pane môj, dovoľ, aby ti tvoj sluha povedal niekoľko slov, a nehnevaj sa na svojho sluhu; veď ty si ako faraón! Môj pán sa prvý raz pýtal svojich sluhov: ‚Máte ešte otca alebo brata?‘ A my sme vtedy odpovedali môjmu pánovi: ‚Máme staručkého otca a malého brata, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat po matke je už mŕtvy, a tak mu ostal len on po svojej matke; preto ho otec nežne miluje.‘ A ty si svojím sluhom rozkázal: ‚Priveďte ho ku mne, aby som ho videl na vlastné oči. Ak nepríde s vami váš najmladší brat, neukazujte sa mi na oči!‘ Keď sme potom došli k tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, rozpovedali sme mu všetko, čo povedal môj pán. A náš otec vravel: ‚Choďte znova a kúpte trochu pšenice.‘ My sme mu odvrávali: ‚Nemôžeme ísť. Ak pôjde s nami náš najmladší brat, pôjdeme aj my; lebo bez neho sa nesmieme ukázať na oči tomu mužovi.‘ Na to nám tvoj sluha, náš otec, povedal: ‚Vy viete, že moja žena mi porodila len dvoch. Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: Divá zver ho zožrala! A doteraz ho niet. Ak vezmete odo mňa aj tohoto a niečo sa mu na ceste stane, privediete moje šediny bôľom do hrobu.‘“ Jozef už nebol ďalej schopný ovládať sa pred tými, čo stáli okolo, a zvolal: „Vyjdite von všetci!“ A tak nebol nik pri ňom, keď sa dal poznať svojim bratom. Dal sa do hlasitého plaču, že ho počuli aj Egypťania a celý faraónov dom. Potom Jozef povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?“ Ale bratia sa tak preľakli, že mu nemohli odpovedať. On sa im vľúdne prihováral: „No, poďte ku mne.“ A keď pristúpili bližšie, povedal: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. No netrápte sa a nesužujte, že ste ma predali do tejto krajiny, lebo to ma Boh poslal pred vami do Egypta na vašu záchranu.“

Genezis 44, 18 – 21. 23b – 29; 45, 1 – 5;

Zamyslenie

„Poďte ku mne… ja som Jozef, váš brat“ (Gn 45, 4).

Bratia ho odvrhli a predali do otroctva v Egypte. Tam Jozef získal vysoké postavenie a napokon sa stal „záchrancom“ celej svojej rodiny. Jozefovi bratia sa ho snažili zbaviť, no neskôr ich práve on zachránil pred smrťou. Jozefovo veľkorysé zaobchádzanie s bratmi – až po ich záchranu – je predobrazom toho, ako s nami zaobchádza Ježiš, náš brat. Ak je Ježiš podobný Jozefovi, v niečom sa teda správame podobne ako Jozefovi bratia. Nesnažíme sa aj my občas Ježiša „zbaviť“? Niekedy si chceme robiť to, čo sa nám zachce, a tak odstrčíme Ježiša bokom, aby sme konali podľa seba. Odsúvame ho zo svojho života s nádejou, že umlčíme jeho hlas, a ignorujeme jeho požiadavky. Ako Ježiš odpovedá na takéto zaobchádzanie? Podobne ako Jozef, aj on by mohol byť právom urazený, nahnevaný, či dokonca pomstychtivý. No on taký nie je! Aj on nám znovu podáva ruku na znak odpustenia a priateľstva a pozýva nás priblížiť sa k nemu. Azda najsilnejšie zažívame toto Božie milosrdenstvo vo sviatosti zmierenia. Keď nášmu bratovi Ježišovi vyznávame hriechy a zlyhania, on nám odpúšťa a obnovuje v nás život. Určite to bola veľmi oslobodzujúca chvíľa, keď si Jozefovi bratia uvedomili, že im Jozef odpustil a že ich chce opäť objať. Podobne aj Ježiš chce, aby sme mu vyznali svoje hriechy a vypočuli si jeho pozvanie „pristúpiť k nemu“ a objať ho. Pri spovedi totiž nezáleží najviac na minulosti – tá nebola najdôležitejšia ani pre Jozefa. To, na čom záleží, je prítomná chvíľa milosti, okamih, v ktorom sa môžeme priblížiť k Ježišovi. Na čo teda ešte čakáš? Nenechaj sa už dlhšie spútavať vinou či hanbou. Zmier sa dnes so svojím bratom Ježišom, aby si mohol prísť k nemu a objať ho.

„Pane Ježišu, žasnem nad tvojím milosrdenstvom. Viem, že mi odpustíš podobne, ako odpustil Jozef svojim bratom. Ďakujem ti, že si mojím bratom a že ma pozývaš priblížiť sa k tvojmu srdcu.“

Genezis 44, 18 – 21. 23b – 29; 45, 1 – 5; Žalm 105, 16 – 21; Matúš 10, 7 – 15