Streda, 7. júla

Egyptská krajina začala hladovať a ľud volal k faraónovi o chlieb. On im povedal: „Choďte k Jozefovi a urobte všetko, čo vám povie.“ Hlad doľahol na celú egyptskú krajinu; Jozef otvoril všetky sýpky a predával Egypťanom obilie, lebo ich moril hlad. A k Jozefovi do Egypta prichádzali aj všetky okolité krajiny kupovať obilie, lebo núdza zachvátila celý svet. S tými, čo putovali do Egypta nakúpiť obilie, prišli aj Izraelovi synovia, lebo aj v Kanaáne bol hlad. A Jozef bol vladárom v egyptskej krajine, na jeho pokyn sa predávalo ľuďom obilie. Keď teda k nemu prišli jeho bratia a poklonili sa až po zem, on ich poznal; ale rozprával sa s nimi prísnejšie ako s cudzími a dal ich na tri dni do väzenia. Na tretí deň ich z väzenia vyviedol a povedal: „Ak chcete žiť, urobte, čo som povedal; lebo ja sa bojím Boha. Ak ste úprimní, jeden váš brat ostane vo väzení. Vy choďte, zaneste domov obilie, čo ste kúpili, a priveďte ku mne vášho najmladšieho brata, aby sa dokázalo, že sú vaše reči pravdivé, aby ste neprišli o život.“ Oni urobili, ako povedal, a medzi sebou si vraveli: „Právom takto trpíme, lebo sme sa previnili proti nášmu bratovi: videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, a nepočúvali sme. Preto na nás doľahlo toto trápenie.“ A Ruben hovoril: „Nevravel som vám: Neprehrešte sa proti chlapcovi? A nepočúvali ste ma. Teraz sa od nás požaduje jeho krv.“ No nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka. Na chvíľku sa od nich odvrátil a plakal.

Genezis 41, 55 – 57; 42, 5 – 7a. 17 – 24a;

Zamyslenie

„Na chvíľku sa od nich odvrátil a plakal“ (Gn 42, 24).

Jakubovi synovia boli síce bratia, ale ich rodinné väzby neboli dosť silné na to, aby preklenuli rivalitu, závisť a chamtivosť, ktoré ich rozdeľovali. Po rokoch horkého odlúčenia sa Jozef znovu stretol so svojimi bratmi. V celom príbehu o Jozefovi a jeho bratoch je zrejmé, že skrytou silou, pôsobiacou v pozadí tohto zmierenia, bol Boh. Tým, že bratov priviedol k Jozefovi a vzbudil v nich výčitky svedomia za to, čo vykonali, pripravoval ich na prijatie bratovho odpustenia. Keď Jozef videl, ako im je to ľúto, plakal od žiaľu i šťastia zároveň. Tento príbeh nám ukazuje silu zmierenia – aj to, ako veľmi si Boh želá, aby k nemu došlo. Aj vtedy, keď nestojíme o nápravu, Boh hľadá spôsob, ako obmäkčiť naše srdce, aby sme dokázali odpustiť. Dokonca už vtedy, keď čo i len začneme premýšľať o zmierení, je za tým Boh, ktorý premieňa naše srdce. Možno sa zdá, že to nie je veľa, ale všetky zázraky majú nejaký začiatok. Pozvanie k zmiereniu je náročná úloha, najmä ak sa zdá, že vzťah je nenávratne pokazený. No aj vtedy, keď máme pocit, že je to nemožné, nemali by sme strácať nádej. Prečo? Pretože Boh nás neponecháva samých na seba, ako ani Jozefových bratov nenechal naprávať naštrbený vzťah s bratom vlastnými silami. Inšpiruj sa Božou veľkorysosťou. Veď aj malý krôčik smerom k bratovi či sestre v Pánovi môže spustiť lavínu milostí. Ak nevieš, ako začať, skús začať pri modlitbe. Nejaký čas rozjímaj o milosrdenstve, ktoré ti Boh preukázal. Dovoľ, aby ti hĺbka jeho lásky obmäkčila srdce. Pros Ježiša, aby ti pomohol stať sa veľkorysým človekom a aby ti dal silu odpustiť každému, kto ti ublížil. On tvoju modlitbu vypočuje a v správnom čase ti dá príležitosť zmieriť sa.

„Pane Ježišu, pomôž mi byť veľkorysým a podeliť sa o tvoje milosrdenstvo s ľuďmi, ktorí mi ublížili.“

Genezis 41, 55 – 57; 42, 5 – 7a. 17 – 24a; Žalm 33, 2 – 3. 10 – 11. 18 – 19; Matúš 10, 1 – 7