Utorok, 6. júla
Jakub vstal za noci, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prešiel cez brod Jabok. Vzal ich a previedol ich i všetko, čo mu patrilo, cez potok a ostal sám. Tu s ním až do rána zápasil nejaký muž. Keď onen videl, že ho nemôže zdolať, dotkol sa mu bedrového kĺbu a Jakubovi sa bedrový kĺb pri zápase s ním vykĺboval. Neznámy povedal: „Pusť ma, lebo už vychodí zora.“ On odvetil: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“ Ten mu povedal: „Ako sa voláš?“ On odpovedal: „Jakub.“ A tamten povedal: „Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si!“ Jakub sa ho pýtal: „Povedz mi svoje meno.“ Onen mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“ A požehnal ho tam. Jakub nazval to miesto Fanuel, lebo si povedal: „Videl som Boha z tváre do tváre a ostal som nažive.“ Keď prešiel Fanuel, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro. Preto Izraeliti až dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy Jakubovho bedrového kĺbu.
Zamyslenie
„Tu s ním až do rána zápasil nejaký muž“ (Gn 32, 25).
Už si niekedy zápasil s Bohom? V dnešnom prvom čítaní vidíme Jakuba celú noc zápasiť s akýmsi mužom. Jakub pritom až do úplného konca netuší, že ten „muž“ je vlastne Boží anjel. Tento zápas nám možno pripadá ako pekná historka, no v skutočnosti išlo o prelomový okamih v Jakubovom živote. Jakub sa mal stretnúť so svojím bratom Ezauom, s ktorým sa navzájom odcudzili a roky sa nevideli. Uvedomoval si, že sa bude musieť čelom postaviť tomu, ako svojho brata podvodne obral o dedičné právo. Azda aj my prežívame svoj vlastný zápas s Bohom podobne ako Jakub, najmä keď ide o prijatie Božieho plánu s nami. Veľakrát možno pocítime ľútosť (pozri Mt 9, 36) nad nejakým človekom, ktorý vo svojom živote zápasí, no cítime rozpor medzi tým, že chceme urobiť viac, a obavami, či to nebude príliš náročné. Chceme niekomu pomôcť, no zároveň zostať v bezpečnej vzdialenosti, zachovať si odstup. Nechceme riskovať svoje pohodlie či povesť a postavenie – alebo niečo iné. Keď sa ocitneš v takomto zápase s Bohom, skús si spomenúť, že máš iba vydať zo seba to najlepšie a ostatné nechať na neho. Za jeden deň sa ti asi nepodarí vyriešiť hlad vo svete a jediným listom asi neurovnáš ani dávny spor. Ale môžeš urobiť aspoň niečo. Môžeš vo viere vykročiť a pokúsiť sa o to. Boh má s tebou plán, presne tak ako s Jakubom. Tento plán niekedy zahŕňa aj zápas s Bohom. Niekedy ťa nechá zápasiť so svojím povolaním, aby si si následne uvedomil, že to je skutočne jeho vôľa. Neboj sa tohto zápasu. Len nezabudni, že Božia cesta je napokon vždy tá najlepšia.
„Pane, tvoja vôľa je pre mňa niekedy ťažká a nechcem ju plniť. V takých situáciách mi pomáhaj viesť boj o dôveru v teba.“
Genezis 32, 22 – 32; Žalm 17, 1 – 3. 6 – 8. 15; Matúš 9, 32 – 38