Utorok, 1. júna
Keď som ja, Tobi, v noci na Letnice pochoval mŕtveho, umyl som sa, prišiel som domov a zaspal som na dvore pod stenou. Tvár som si nezakryl, lebo bolo teplo. Nevedel som, že na stene nado mnou sú vrabce. Do očí mi padol ich teplý trus a vyvolal beľmo. Chodil som po lekároch, aby ma vyliečili. Ale čím viac ma natierali liekmi, tým viac sa mi oči zaťahovali škvrnami, až som celkom oslepol. Štyri roky som bol slepý a všetci moji bratia nado mnou žalostili. Dva roky ma živil Achikar, kým neodišiel do Elymaidy. V tom čase moja žena Anna za mzdu vykonávala ženské práce; spracúvala vlnu a dodávala ju zákazníkom a oni jej platili. Siedmeho dňa v mesiaci Dystri dotkala látku a odovzdala ju zákazníkom. Oni jej vyplatili celú mzdu a dali jej za látku aj kozliatko. Keď kozľa prišlo ku mne, začalo bľačať; ja som si ju zavolal a povedal som jej: „Odkiaľ je to kozľa? Aby nebolo ukradnuté! Vráť ho jeho majiteľovi; veď my nesmieme jesť nič ukradnuté.“ Ona mi povedala: „Dostala som ho ako dar mimo zárobku.“ Ale ja som jej neveril a povedal som jej, aby ho vrátila majiteľom. A hanbil som sa za to pred ňou. Ona mi povedala: „A kde sú tvoje almužny? Kde sú tvoje dobré skutky? Všetci vidia, čo z toho máš!“
Zamyslenie
„Kdeže je tvoje dobré správanie?!“ (Tob 2, 14).
Väčšina biblistov sa domnieva, že Kniha Tobiáš, z ktorej budeme tento týždeň postupne čítať počas svätých omší, je zbierkou príbehov starovekej ľudovej literatúry. Prečo je súčasťou Svätého písma? Pretože obsahuje nadčasové pravdy o manželstve a rodinnom živote, ale aj o utrpení – pravdy, ktoré môžu upevniť naše vzťahy a sprevádzať nás počas modlitby za našich blízkych. Dnešné čítanie nám okrem iného pripomína, že žiadna rodina nemá úplne dokonalý život. Anna kritizuje svojho manžela Tobiho, ktorý sa už aj tak nachádza v ťažkej situácii (pozri Tob 2, 14). Obaja sa boja o bezpečnosť svojho syna Tobiáša (5, 18 – 19). A ich budúca nevesta Sára dokonca uvažuje o samovražde (3, 10). Všetky tieto postavy sú hlboko ľudské, a preto sa dokážeme celkom ľahko stotožniť s ich problémami. Kniha Tobiáš nám tiež ukazuje, aké dôležité je zostať verný Bohu v modlitbe. Vo chvíľach veľkej neistoty sa postavy tejto knihy vinú k Pánovi (Tob 7, 17). Prosia ho, aby zasiahol, a ďalej dodržiavajú zvyky, ktoré ich s ním spájajú (8, 4 – 7). A on napokon skutočne zasiahne! Postará sa o Tobiho i jeho rodinu a pošle im anjela ako posla a Tobiášovho sprievodcu (3, 16 – 17). Taktiež odvážne zverujú do Božích rúk svojich najbližších. Hoci nevidia ovocie svojej modlitby, Tobiáš a Sára odovzdávajú Bohu svoj život i život svojich milovaných (Tob 3, 1 – 15). Hoci by sa mohli sťažovať, s dôverou hovoria o nekonečnej Božej dobrote (7, 11). Týmto nám pripomínajú, že naše rodiny máme s vierou odovzdávať Pánovi, a ukazujú nám, aké je dôležité chváliť Boha aj počas skúšok. Vychutnaj si tento živý príbeh! Zároveň nezabudni v modlitbe vkladať svoju dôveru do milujúceho Boha, ktorý pozná tvoje zápasy a sám v nich pôsobí – aj vtedy, keď to nevidíš!
„Pane, zverujem svoju rodinu do tvojich rúk.“