Štvrtok, 27. mája Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, pri večeri Ježiš vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
Zamyslenie
„Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve“ (Mk 14, 25).
Pri bežnej židovskej veľkonočnej večeri sa zvykli piť štyri kalichy vína. Mnohí biblisti sa zhodujú, že práve tretí z nich Ježiš premenil na svoju krv. Vtedy tiež vyhlásil, že tento kalich je „novou zmluvou v jeho krvi“ (porov. Lk 22, 20). Prečo potom Ježiš v dnešnom evanjeliu povedal, že už nebude piť z plodu viniča? Nemal vari vypiť ešte štvrtý kalich obyčajného vína na zakončenie židovskej veľkonočnej večere? Áno, mal. Všetko však nasvedčuje tomu, že Ježiš Poslednú večeru neukončil vo večeradle. Nechcel piť víno dokonca ani vtedy, keď mu ho ponúkali počas krížovej cesty. Požiadal oň až tesne pred svojou smrťou. Ktosi mu vtedy podal skysnuté víno – ocot. Keď sa ho Ježiš napil, zvolal: „Je dokonané“ (Jn 19, 30). Tým nepovedal len to, že dokončil svoje dielo na svete a vykúpil ľudstvo, ale aj to, že vypitím posledného kalicha ukončil novú veľkonočnú večeru. Ježiš je náš pravý Veľkňaz, ktorý priniesol na obetu nie krv capov a býkov, ale svoju vlastnú krv – krv Božieho Syna. Keďže nebol iba človekom, táto krv mala nekonečnú cenu, pretože to bola krv Boha. Z toho však vyplýva jedna vec aj pre nás: my ako stvorenia sme takí malí, že nemôžeme urobiť taký veľký hriech, ktorý by Boh svojou krvou a svojím milosrdenstvom nemohol zmazať. Stačí k nemu prísť, oľutovať a poprosiť Otca: „Odpusť mi pre krv Kristovu.“ Vstúpme teda do svojho svedomia... a možno aj do spovednice. Ježiš, náš Veľkňaz, tam na nás čaká pod rúškom svojho služobníka.
„Pane, ty si na kríži dokončil novú veľkonočnú obetu, ktorá zmyla moje hriechy. Ďakujem ti a milujem ťa! Zmy svojou krvou každý môj hriech!“
Kniha Sirachovho syna 42, 15 – 25; Žalm 33, 2 – 9; Marek 10, 46 – 52