Utorok, 18. mája
Pavol z Milétu poslal do Efezu a zavolal si starších cirkvi. Keď k nemu prišli, povedal im: „Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, čo som vkročil do Ázie; ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali z úkladov Židov; ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne i po domoch; ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša. A teraz spútaný Duchom idem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. Len Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma očakávajú okovy a súženie. Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti. A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nik z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo. Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, lebo som neušiel bez toho, že by som vám nezvestoval Božiu vôľu celú.“
Zamyslenie
„Lebo som neušiel bez toho, že by som vám nezvestoval Božiu vôľu celú“ (Sk 20, 27).
Už si niekedy skúšal zhotoviť niečo veľmi zložité? Snažíš sa postupovať podľa pokynov a keď ti niečo nedáva zmysel, usiluješ sa to pochopiť. Občas musíš improvizovať, ale potom, keď sa ti to podarí dokončiť, pocítiš hrdosť na svoju dobre vykonanú prácu. V dnešnom prvom čítaní zhromaždil svätý Pavol starších efezskej cirkvi, aby sa s nimi rozlúčil. Hovorí im, že tu už svoje dielo dokončil a už ho nikdy viac neuvidia. Vie, že sa pri ich evanjelizovaní a budovaní vo viere usiloval zo všetkých síl pridŕžať Ježišových pokynov. Uvedomuje si, že občas sa prihodilo aj niečo nečakané, keď musel improvizovať dôverujúc, že Duch Svätý mu pomôže (pozri Sk 19, 8 – 10; 20, 19 – 20). Nebolo by krásne mať takúto istotu? Vedieť, že si urobil všetko, čo bolo v tvojich silách a že si sa snažil plniť Božiu vôľu? Ak sa ti zdá, že mať takúto istotu je nereálne, spomeň si na Pavlove slová adresované starším v Efeze. Nepovedal, že všetko robil dokonale, ale že „zvestoval… Božiu vôľu celú“ (Sk 20, 27). Určite nežal na každom kroku úspech! No vždy išiel naplno do toho, na čo ho Boh povolal, a výsledok prenechal na Pána. Aj ty môžeš začať deň s rovnakou dôverou ako Pavol, ak každé ráno po prebudení Ježišovi povieš, že ho chceš nasledovať celým svojím srdcom a dušou. Ak sa budeš počas dňa usilovať zostať verný tomuto predsavzatiu, môžeš ho napokon zakončiť s pokojom. Aj keď sa ti možno nepodarí všetko, aspoň budeš vedieť, že si sa o to pokúsil. Ak upadneš do hriechu, môžeš konať pokánie. Ak tvoje pekné plány zostanú nenaplnené, môžeš ich vložiť do Božích rúk. Dovoľ Pavlovi, aby ti dnes ukázal, že jednoducho stačí snažiť sa vydať zo seba to najlepšie a spolupracovať s Božou milosťou.
„Pane Ježišu, pomáhaj mi dnes kráčať v tvojich šľapajach a dôverovať ti, že ma povedieš a budeš mi pomáhať.“
Skutky apoštolov 20, 17 – 27; Žalm 68, 10 – 11. 20 – 21; Ján 17, 1 – 11