Pondelok, 19. apríla
Keď Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí, jeho učeníci ho videli chodiť po mori. Na druhý deň si však zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“
Zamyslenie
„Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa“ (Jn 6, 26).
Na prvý pohľad nám Ježišove slová, ktoré povedal zástupu v dnešnom evanjeliu, možno znejú mätúco, ba azda až zarážajúco. Ľudia videli, ako zázračne rozmnožil chlieb a ryby, aby ich nasýtil. Nielenže sa o nich postaral, keď boli hladní, ale zjavil im tiež, že na ňom spočíva Božia moc. Nie je teda pochopiteľné, že ho vyhľadali znovu? No keď sa pozrieme hlbšie, uvedomíme si, že Ježiš pozná ich srdcia aj ich zmýšľanie. Vyhľadávajú ho len preto, že sa najedli a nasýtili; pre nič iné. Akoby im chcel povedať: Jedli ste chlieb a nasýtili ste sa. Ale ja vám môžem dať chlieb, ktorý utíši najhlbší hlad vášho srdca. Tí ľudia boli spokojní, pretože sa najedli, no Ježiš im chcel dať oveľa viac: svoje telo a krv. Ako Ježišovi nasledovníci, aj my sa občas ocitáme v podobnej situácii ako tento zástup. Zaiste nie je nič zlé na tom, že prosíme Ježiša, aby naplnil naše časné a telesné potreby. Máme obavy o stratu zamestnania, pretože potrebujeme zaplatiť účty. Robíme si starosti o milovaného človeka, ktorý zápasí s vážnou chorobou. Samozrejme, to všetko sú vážne dôvody na obavy. Ale ak sa sústredíme len na tieto starosti, môže nám uniknúť ozajstná milosť „duchovného chleba“, ktorý nám Ježiš dáva v Eucharistii. Tak si môžeme nechať ujsť hlbšie spoločenstvo a priateľstvo s ním, po ktorom najväčšmi žíznime. Predlož dnes v modlitbe Ježišovi svoje potreby s dôverou, že sa o teba stará. Postúp však ešte ďalej. Načúvaj mu. Dovoľ mu, aby ti povedal, čo má na srdci on. Tak to robia dobrí priatelia. Možno ti pripomenie svoju vytrvalú lásku k tebe alebo ťa nečakaným spôsobom povzbudí. Aj keby si nič nepočul, zostaň v tichu sedieť pri ňom a nechaj sa naplniť jeho prítomnosťou a pokojom. Ak sa budeš na Ježiša pozerať s vierou, že len on môže utíšiť tvoj hlad, budeš žasnúť nad tým, ako ťa nasýti!
„Pane Ježišu, pomôž mi pozerať sa ďalej, ako len na svoje momentálne potreby. Pomôž mi vidieť ,pokrm‘, ktorý ostáva pre večný život (Jn 6, 27).“
Skutky apoštolov 6, 8 – 15; Žalm 119, 23 – 24. 26 – 27. 29 – 30; Ján 6, 22 – 29