Piatok, 9. apríla
Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.
Zamyslenie
„Šimon Peter… si pripásal šaty… a skočil do mora“ (Jn 21, 7).
Apoštolom sa za krátky čas poriadne zmenil život. Na Zelený štvrtok im Ježiš umýval nohy a na Veľký piatok ho videli zomierať. Na tretí deň sa dozvedeli, že vstal z mŕtvych. Odvtedy ho niektorí apoštoli videli niekoľkokrát, ale aj tak túžili vidieť Ježiša znovu. Túžili sa s ním stretnúť ešte raz. No on neprichádzal. Je teda pochopiteľné, že im chvíľu trvalo, kým Ježiša spoznali, keď sa im zjavil na brehu Galilejského jazera. Po zázračnom rybolove sa to však zmenilo a Ján, naplnený poznaním, zvolal: „To je Pán“ (Jn 21, 7). Peter okamžite skočil do vody a priplával k brehu. Podobne ako apoštoli, aj my mávame občas pocit, akoby bol Pán od nás ďaleko. Usilujeme sa mu prihovárať v modlitbe, no jednoducho necítime jeho prítomnosť. Dokonca aj teraz, len pár dní po Veľkej noci, sa z nás už možno vytratilo nadšenie a zostal nám pocit, že sa všetko vracia do starých koľají. To, že sa takto občas cítime, je normálne. No je to len pocit. Neznamená to, že Ježiš na nás zmenil názor a rozhodol sa, že nás už nebude mať rád a nebude sa o nás zaujímať. Je možné, že máš len zlý deň. Doma alebo v práci na teba dolieha ťarcha starostí. Alebo si len predošlú noc málo spal. Či je to tak, alebo onak, môžeš pevne veriť, že Ježiš ti je nablízku a teší sa z teba. Keď pocítiš znechutenie, nájdi si chvíľu čas a pouvažuj nad tým, prečo Peter vyskočil z loďky. Čakal už tak dlho, že nedokázal vydržať ani ďalších pár minút, kým bude pri Ježišovi! Buď si istý, že taká chvíľa, naplnená poznaním, čaká aj teba, chvíľa, v ktorej sa tvoje mraky rozplynú a znovu pocítiš jeho prítomnosť. Až do toho dňa vyčkávaj bdelo v modlitbe, presvedčený o jeho láske a pripravený skočiť do mora, keď ho uvidíš.
„Pane, pomôž mi pevne sa ťa s vierou pridŕžať.“
Skutky apoštolov 4, 1 – 12; Žalm 118, 1 – 2. 4. 22 – 24. 25 – 27; Ján 21, 1 – 14