Pondelok, 22. marca
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Zamyslenie
„Ani ja ťa neodsudzujem“ (Jn 8, 11).
Predstav si, že aj ty si prítomný pri tejto dramatickej scéne. Zákonníci a farizeji práve privádzajú pred Ježiša ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavia ju doprostred zástupu; ľudia si vzrušene šepkajú a čakajú, čo sa bude diať. Scéna sa odohráva na nádvorí chrámu, ktoré je priamo pod rímskou strážnou vežou. Predstav si, že si vojakom stojacim na stráži a sleduješ dianie pod sebou. Dúfaš, že ťa do toho nezatiahnu, pretože právo na vykonanie trestu smrti si vyhradzovala armáda, do ktorej patríš, no ty by si bol radšej, keby si Židia svoje náboženské a morálne spory vyriešili medzi sebou bez toho, aby si do toho musel nejako zasahovať. Alebo si predstav, že si jedným z tých, čo ženu obvinili a dovliekli pred Ježiša, aby ho dostali do úzkych. Ak jej Ježiš preukáže milosrdenstvo, obviníš ho zo schvaľovania hriechu a z nedodržiavania posvätného Mojžišovho zákona. Potom by už, pochopiteľne, nemohol vystupovať ako dôveryhodný učiteľ či duchovný vodca. A ak ju odsúdi na smrť, pôjde proti tomu, čo hlása, proti milosrdenstvu, a zároveň si popudí proti sebe rímskych okupantov. Áno, dostal si Ježiša tam, kde si ho chcel mať. Žena je iba prostriedkom na dosiahnutie tvojho zámeru. Alebo si predstav, že si ako tá žena, ktorá si hlboko uvedomuje svoje cudzoložstvo, ale aj všetko, čo ju na toto miesto priviedlo. Vieš, že si konal nesprávne, no teraz je už neskoro; si bezmocný a v pasci. Prečo si títo muži vybrali práve teba, aby vyprovokovali Ježiša? Zabijú ťa? Je vôbec možné, žeby si to nejako prežil? Ježiš má, ako zvyčajne, posledné slovo – a to slovo, ktoré všetkých prekvapí. Odmieta motív ženiných žalobcov a ženu, ktorá sa previnila, neodsudzuje. Namiesto toho jej odpúšťa a ponúka jej milosť začať odznova. Veď práve preto prišiel. Zmätene stojíš a čakáš, kým Ježiš niečo dopíše do piesku. Odrazu dvíha hlavu a pozrie ti rovno do očí. Aké životodarné slová ti dnes povie?
„Pane Ježišu, pomôž mi vidieť sa očami lásky, s akou na mňa v tejto chvíli hľadíš ty.“
Daniel 13, 1 – 9. 15 – 17. 19 – 30. 33 – 62; Žalm 23, 1 – 6; Ján 8, 1 – 11