Nedeľa, 21. marca
Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.
Zamyslenie
„Teraz je moja duša vzrušená“ (Jn 12, 27).
Ježišovu dušu niečo vzrušilo? A to je ešte mierne povedané. Grécky výraz, ktorý tu Ján používa, totiž vyjadruje stav veľkej úzkosti a hrôzy. Rovnaké slovo používa aj evanjelista Matúš pri opise reakcie apoštolov na hrozivú búrku na mori (pozri Mt 14, 26). Rovnakú úzkosť prežíval aj kráľ Dávid, keď plakal nad zavraždeným synom Absolónom (pozri 2 Sam 19, 1), a Lot, keď utekal zo Sodomy a Gomory pred ich zničením (pozri Gn 19, 16). Čo teda Ježiša tak rozrušilo? Vedomie toho, že nadišla jeho „hodina“ (pozri Jn 12, 23). Po dlhom čase, keď kázal a učil, uzdravoval ľudí a vyháňal zlých duchov, Ježiš sa priblížil k svojmu umučeniu. Vedel, že ho čaká trýznivá agónia a zdĺhavé, pomalé umieranie. A to ho napĺňalo hrôzou. Uvedomoval si však aj to, že nech je jeho utrpenie akokoľvek hrozné, týmto svojím krížom, ktorý má niesť, nás má spasiť. Nebolo to ľahké, nebolo to pekné, ale bola to Otcova vôľa. Preto sa nestiahol späť, ale odovzdal sa do Božích rúk a dôveroval, že jeho Otec bude pri ňom až do konca. Miloval nás až príliš na to, aby z toho vycúval. Nás tiež rozruší naše utrpenie či utrpenie našich blízkych. Je to bolestivé, náročné, ale niekedy to jednoducho Boh dopustí. Ak máš pocit, akoby si práve čítal o sebe, vedz, že nie si sám. Ježiš ťa drží v náručí a pevne ťa objíma. Vie, ako sa cítiš, keď prežívaš až takú úzkosť a hrôzu, že by si najradšej niekam utiekol. A pretože to vie, môže ťa upokojiť a pomôcť ti. Ježiš niesol kríž preto, lebo vedel, že jeho smrť zjaví hĺbku Božej lásky k nám – a teda aj k tebe. Kiežby ťa dnes táto láska obklopila a dodala ti silu.
„Pane, nauč ma otvoriť svoje srdce tvojej láske. Pane Ježišu, dnes ťa potrebujem.“
Jeremiáš 31, 31 – 34; Žalm 51, 3 – 4. 12 – 15; List Hebrejom 5, 7 – 9; Ján 12, 20 – 33