Sobota, 20. marca
Keď počuli Ježišove slová, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok.“ Druhí tvrdili: „Mesiáš je to.“ Ale iní namietali: „Vari z Galiley príde Mesiáš?! A nehovorí Písmo: ‚Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid?!‘“ A tak nastala preňho v zástupe roztržka. Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“ Sluhovia odpovedali: „Nikdy tak človek nehovoril.“ Farizeji im vraveli: „Aj vy ste sa dali zviesť? Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.“ Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“ Odvrávali mu: „Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.“ A všetci sa vrátili domov.
Zamyslenie
„Z Galiley prorok nepovstane“ (Jn 7, 52).
Jasné konštatovanie, proti ktorému neradno namietať! Farizeji si boli celkom istí: Mesiáš má byť potomkom Dávida a má pochádzať z Betlehema. Preto je nemožné, aby povstal v Galilei – na mieste, kde boli severné izraelské kmene už zničené a kde sa tí, čo zostali, premiešali s pohanmi. Ježiš bol v ich očiach odpísaný len na základe toho, odkiaľ si mysleli, že pochádza. Nikodém však proti takémuto postoju namietal: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“ (Jn 7, 51). Nebolo by lepšie namiesto spoliehania sa na skúsenosť z minulosti a na svoje obmedzené poznanie vziať do úvahy súčasnú situáciu a rozhodnúť podľa nej? Áno, Ježiš bol z Galiley, ale uzdravoval chorých, vyháňal zlých duchov a kriesil mŕtvych. Hovoril s mocou samého Boha. Toto o ňom určite vypovedalo viac než jeho nejasný pôvod. Dnes zvykneme zmýšľať rovnako. Upadáme do pasce presvedčenia, že niekoho poznáme na základe jeho vzdelania, práce, bydliska či rodinného zázemia, alebo toho, kde – prípadne, či vôbec – chodí do kostola. Ak občas uvažuješ podobne, je najvyšší čas hlbšie sa nad takýmito myšlienkami zamyslieť. Keď budeš najbližšie – podobne ako farizeji v dnešnom evanjeliu – niečo dôrazne vyhlasovať, zastav sa a vyskúšaj Nikodémov prístup. Snaž sa osobu, ktorá je pred tebou, vnímať dôkladnejšie. Dovoľ Bohu, aby ti ukázal, ako na ňu pozerá on. Boh totiž v každom vidí niekoho, koho stvoril na svoj obraz a podobu. A nechce nič iné, len aby sme ho všetci spoznali ako svojho Otca. Takéto dôkladné vnímanie človeka, ktorý je pred tebou, ti poskytne možnosť uzrieť v ňom Ježiša. A práve to môže všetko zmeniť.
„Pane Ježišu, pomôž mi vidieť ťa v každom človeku, ktorého dnes stretnem. Nauč ma milovať, aj keď je to ťažké.“