Streda, 17. marca
Toto hovorí Pán: „V milostivom čase ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, ochránim ťa a zmluvou ľudu ťa urobím, aby si pozdvihol krajinu a rozdelil spustošené dedičstvo, aby si väzňom povedal: ‚Vyjdite!‘ a tým, čo sú vo tme: ‚Zjavte sa!‘ Budú sa pásť popri cestách, ich pastva bude na všetkých holých pahorkoch. Nebudú lačnieť ani žízniť a nezraní ich úpal ani slnce; lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval nad nimi, a k prameňom vôd ich privedie. Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia. Hľa, títo prídu zďaleka, tí, hľa, od severu a od mora a tamtí z krajiny Sinim.“ Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním znejte vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva. Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“ Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? A keby aj ona zabudla, ja na teba nezabudnem.
Zamyslenie
„Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa?“ (Iz 49, 15).
Dnešné prvé čítanie obsahuje veľa krásnych obrazov, ktoré vyjadrujú Božiu lásku a starostlivosť voči nám. Je to posolstvo, ktoré nám dnes prináša rovnakú útechu, akú v tom čase prinášalo Izraelitom žijúcim vo vyhnanstve, ďaleko od ich domoviny. Tí istí Izraeliti sa však ešte nedávno pokúšali zabiť proroka Jeremiáša, obetovali cudzím bohom a kruto a nespravodlivo sa správali k chudobným a k ľuďom na okraji spoločnosti. Do ich nešťastnej situácie ich teda priviedli vlastné hriechy. A teraz im Boh vo svojej láskavosti a milosrdenstve sľubuje, že ich privedie domov a počas celej cesty sa o nich bude starať. Je to Boh, ktorý sa prirovnáva k matke, ktorá nikdy nezabúda na svoje dieťa. Premýšľaš, prečo im Boh chcel pomôcť napriek tomu, že stále schádzali z jeho cesty? My ľudia máme sklon prisudzovať Bohu ľudské vlastnosti, a tak predpokladáme, že bude konať podobne, ako by sme v podobnej situácii konali my – nahnevane, urazene, so sebaľútosťou a pomstou v srdci. Boh však tak nezmýšľa ani nekoná. Neuráža sa, keď ho ignorujeme. Necíti zadosťučinenie, keď trpíme. Jeho najväčšou starosťou je naše blaho – a on vždy vie, čo je pre nás najlepšie. Aj v dnešnom žalme sa píše: „Pán je dobrý ku všetkým“ (Ž 145, 9). A nie iba k svätým, ale aj k tým najhorším hriešnikom. Nezabúda na nikoho. Vždy je pripravený odpustiť im a prijať ich naspäť k sebe. To isté platí aj o tebe! Preto sa z dnešného posolstva o vykúpení z celého srdca raduj. Všímaj si, ako ťa Boh v živote požehnáva. Vidíš, ako ťa k sebe čoraz väčšmi priťahuje? Aj keď zhrešíš, spomeň si, že on je Otec, ktorý ťa miluje a chce ťa priviesť na cestu k uzdraveniu a pokoju. Jeho dobrota je nekonečná!
„Ďakujem ti, Otče, za tvoje nekonečné milosrdenstvo a za prísľub tvojej spásy.“
Izaiáš 49, 8 – 15; Žalm 145, 8 – 9. 13 – 14. 17 – 18; Ján 5, 17 – 30