Piatok, 5. marca

Izrael miloval Jozefa viac ako všetkých svojich synov, lebo sa mu narodil v starobe, a dal mu urobiť dlhú tuniku. Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých ostatných synov, začali ho nenávidieť a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať. Raz jeho bratia pásli ovce svojho otca pri Sicheme. A Izrael povedal Jozefovi: „Tvoji bratia pasú ovce pri Sicheme, poď, pošlem ťa za nimi.“ A Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotaine. Oni ho zďaleka zbadali a prv než k nim prišiel, sa dohodli, že ho zabijú. Medzi sebou hovorili: „Hľa, snár prichádza; poďte, zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny. A povieme, že ho zožrala divá zver. Potom sa ukáže, čo mu pomôžu jeho sny.“ Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a vravel: „Neberme mu život.“ A ďalej im hovoril: „Neprelievajte krv. Hoďte ho do cisterny tu na pustatine a nepoškvrňujte si ruky.“ To povedal preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a vrátiť jeho otcovi. A len čo Jozef došiel k svojim bratom, zobliekli mu jeho dlhú tuniku a hodili ho do cisterny, v ktorej nebolo vody. Potom si posadali a jedli chlieb. A keď zdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Galaádu. Ich ťavy niesli balzam, mastixovú živicu a ladánum do Egypta. Tu povedal Júda svojim bratom: „Čo by sme mali z toho, keby sme zabili svojho brata a zatajili jeho krv? Bude lepšie predať ho Izmaelitom a nepoškvrniť si ruky. Veď je to náš brat a naše telo.“ A bratia s ním súhlasili. A keď madiánski kupci prechádzali okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A tí ho odviedli do Egypta.

Genezis 37, 3 – 4. 12 – 13a. 17b – 28;

Zamyslenie

„Jozefa predali za dvadsať strieborných Izmaelitom“ (Gn 37, 28).

Mal si niekedy taký stiesnený pocit, až sa ti takmer zdalo, že si obklopený vysokými stenami úzkej nádrže? Možno si sa tak cítil pre svoje chatrné zdravie, neistú finančnú situáciu alebo pre konflikty v rodine. Možno si mal pocit, akoby si padal do hlbokej tmavej priepasti. Nie si sám. Aj Jakubov syn Jozef sa ocitol v podobnej situácii, keď ho ako otcovho obľúbeného syna jeho bratia zo žiarlivosti vhodili do cisterny a potom ho predali do otroctva. Jozef sa mohol na Boha ľahko nahnevať, no namiesto toho mu zostal nablízku a z celej situácie si vzal poučenie o pokore a dôvere v Pána. Časom dozrel a zmúdrel a keď sa po rokoch so svojimi bratmi zmieril, vyznal: „Vy ste osnovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobré“ (Gn 50, 20). Nielenže sa Jozef s Bohom viac zblížil, ale tento jeho údel vydláždil cestu celej rodine, ktorá vďaka nemu nezomrela počas veľkého hladomoru. Niekedy je správne snažiť sa dostať von zo svojej „cisterny“. Inokedy je zasa rozumnejšie nesnažiť sa z nej dostať za každú cenu. Vtedy je lepšie priznať si, že daná situácia už nie je v našich rukách, odovzdať ju Pánovi a čakať na jeho pomoc. Boh možno takúto situáciu využije na to, aby ťa naučil trpezlivosti, vytrvalosti a odpúšťaniu. Svedectvo tvojej viery možno využije na to, aby obmäkčil srdce iného človeka. Alebo má pre teba pripravené ešte lepšie riešenie, len ti ho ukáže o niečo neskôr. Uvedom si, že v každom prípade môžeš Božiemu plánu dôverovať, pretože je oveľa dokonalejší než ten tvoj. Jozefov príbeh poukazuje na to, že Boh dokáže vyťažiť dobro z každej situácie. Pomôže nám rásť v láske a milosti aj vtedy, keď pociťujeme beznádej. Pocit stiesnenosti ťa môže vydesiť, no ak uveríš, že v tej „cisterne“ nie si sám a že Boh pri tebe stojí a pomáha ti rásť a zdokonaľovať sa, možno jej prostredníctvom vykročíš do sveta lepší.

„Pane, ďakujem ti, že ma nikdy neopúšťaš. Pomôž mi využiť každú príležitosť niečo sa od teba naučiť a zdokonaliť sa.“

Genezis 37, 3 – 4. 12 – 13a. 17b – 28; Žalm 105, 16 – 21; Matúš 21, 33 – 43. 45 – 46