Streda, 3. marca
Prorokovi nepriatelia povedali: „Poďte, zosnujme plány proti Jeremiášovi! Veď kňaz nebude bez zákona, ani mudrc bez rady a prorok bez reči. Poďte, porazíme ho jazykom a nepočúvajme jeho reči.“ Pozri, Pane, na mňa a čuj hlas mojich protivníkov! Vari sa zlom odpláca za dobro, že mi vykopali jamu? Spomeň si, že som stával pred tebou, aby som hovoril v ich prospech a odvrátil od nich tvoju nevôľu.
Zamyslenie
„Poďte, zosnujme plány proti Jeremiášovi!“ (Jer 18, 18).
V dnešnom prvom čítaní stoja Izraeliti pred náročnou dilemou. Chcú zabiť proroka Jeremiáša, no odmietajú si pripustiť, že sa chystajú urobiť niečo zlé. Rozličnými výhovorkami sa usilujú ospravedlniť svoje správanie. Hovoria si, že keď ho zabijú, nebude predsa „ani kňaz bez zákona, ani mudrc bez rady, ani prorok bez reči“ (pozri Jer 18, 18). Je to len jeden človek a stále majú ešte mnoho iných, ktorí im poradia (pod čím myslia to, že ich nebudú napomínať tak ako Jeremiáš). Toto ospravedlňovanie zla je však iba časťou väčšieho problému, ktorým bola neochota Izraelitov priznať si vlastný hriech. Radšej urobia obetného baránka z tohto nepohodlného proroka, ako by si mali vziať k srdcu jeho výzvu na pokánie. Radšej ho umlčia, než by mali počúvať jeho plamenné výzvy na zmenu života. Mnohé hriechy, ktoré sužovali Júdu, vidíme aj v súčasnosti. Sme svedkami modloslužby, nespravodlivosti, zneužívania a vykorisťovania. A podobne ako vtedy, aj dnes sa ľudia uchyľujú k rôznym výhovorkám, ktorými sa usilujú zdôvodniť svoje hriešne konanie. No rovnako ako Izraeliti, aj my máme prorocké hlasy, ktoré nás vyzývajú na pokánie. Ba čo viac, máme Ducha Svätého, ktorý preniká naše svedomie a nabáda nás k pokániu. Aj keď hovorí potichu, vždy nás nabáda a vyzýva vrátiť sa k nášmu nebeskému Otcovi. Keď ho vo svojom svedomí začuješ a keď pocítiš, ako sa ti snaží obmäkčiť srdce, neodvracaj sa od neho. Nesnaž sa ho umlčať. Namiesto toho sa stíš ty a počúvaj ho. Nechaj ho presvedčiť ťa, že vyznať hriech je oveľa lepšie, než s ním žiť. Dovoľ mu dokázať ti, že Božia láska je oveľa príjemnejšia než akýkoľvek hriech a že Boh je ku každému, kto k nemu prichádza po odpustenie, nežný a milosrdný.
„Pane, uzdrav na zo slepoty, ktorá mi bráni rozpoznať moje hriechy.“
Jeremiáš 18, 18 – 20; Žalm 31, 5 – 6. 14 – 16; Matúš 20, 17 – 28