Štvrtok, 25. februára
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia. Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“
Zamyslenie
„Každý kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“ (Mt 7, 8).
Predstav si rodičov, ktorí učia svojho maličkého syna chodiť. Chlapček balansuje na neistých nôžkach, no rodičia sú mu nablízku, aby ho zachytili, keby sa potkol; povzbudzujú ho, aby pokračoval ďalej, aj keď je sám nervózny. Napokon už chlapček dokáže chodiť aj sám, čoho dôkazom je jeho žiarivý úsmev. Dôveruje totiž, že mama a ocko sú nablízku, aby mu pomohli, a táto dôvera mu dodáva potrebnú istotu. Všetci rodičia chcú do dieťaťa vštepiť sebadôveru. Do nás ju chce Boh vštepiť pri modlitbe. A nielen sebadôveru, ale, pochopiteľne, aj „dôveru v Boha“; dôveru, ktorá vychádza z viery v nášho nebeského Otca. Počas modlitby si uvedomujeme, že ten, koho prosíme, je dobrý. Uvedomujeme si, že je hoden našej dôvery a že sa naňho môžeme spoľahnúť. Ježiš hovorí, že na to, aby sme svoju vieru zdokonaľovali, musíme v modlitbe „prosiť“, „hľadať“ a „klopať“ (pozri Mt 7, 7). Výrazy v origináli naznačujú neustále, nepretržité prosenie, hľadanie a klopanie. Jedným slovom, máme byť vytrvalí. Nevzdávať sa, nech sa deje čokoľvek. Vytrvalým prosením otvárame svoje srdce hlbšiemu prežívaniu Božej dobroty, pretože začíname chápať, ako dôkladne sa Boh stará o všetko, čo potrebujeme. Vytrvalým hľadaním sa učíme, že Boh je hoden našej dôvery, pretože zisťujeme, že nás nikdy neopúšťa. Vytrvalým klopaním začíname rozumieť jeho spravodlivosti a veľkorysosti, pretože si uvedomujeme, že nám nedáva vždy to, čo chceme, ale presne to, čo potrebujeme. Vytrvalo teda prednášaj v modlitbe Bohu svoje potreby. Dôveruj, že ti chce dať dobré veci. Uver, že dokáže vyťažiť dobro aj z ťažkostí a utrpenia. Boh chce, aby si mu dôveroval a úplne sa naňho spoliehal. Každou modlitbou sa dostávaš čoraz bližšie k svojmu nebeskému Otcovi a učíš sa stále viac naňho spoliehať. Práve toto je tým najcennejším výsledkom každej tvojej modlitby!
„Otče, prichádzam k tebe so všetkými svojimi potrebami a starosťami. Pomôž mi čoraz viac dôverovať tvojej dobrote a láske.“
Kniha Ester 4, 17n. p-r. aa-bb. gg-hh; Žalm 138, 1 – 3. 7 – 8; Matúš 7, 7 – 12