Pondelok, 8. februára
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Ale zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a duch Boží sa vznášal nad vodami. Boh povedal: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Svetlo nazval Dňom a tmu Nocou. A nastal večer a ráno, prvý deň. Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh nazval oblohu Nebom. A nastal večer a ráno, druhý deň. Boh povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.“ A tak sa stalo. Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom. A Boh videl, že je to dobré. Ďalej Boh povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho druhu a v nich nech je semeno na zemi.“ A tak sa stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho druhu i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a ráno, tretí deň. Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období, dní a rokov, nech svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.“ A tak sa stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne, a menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy. Umiestil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem a vládli vo dne v noci a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a ráno, štvrtý deň.
Zamyslenie
„Boh povedal… A tak sa stalo“ (Gn 1, 6. 7).
Sme obklopení slovami: svojimi vlastnými slovami, rozhovormi, ktoré sa odohrávajú okolo nás, slovami z rádia, televízie, internetu. Ale Božie slová sú iné. Majú božskú moc a tvoria veci. Len sa zamysli. Boh prehovoril a vznikli hviezdy, zem, moria a všetko stvorenie. Jeho slová sú dostatočne silné na to, aby z ničoho stvorili niečo. Keď prehovoril Boh, povstal život. No ten život sa odvtedy ďalej vzmáha každý deň a rozrastá sa tak, ako to vidíme okolo seba. Podobne ako hovoril vtedy, Boh hovorí aj teraz. Jeho slová stále dávajú život a sú naplnené prísľubmi a nádejou. Ako hovorí Boh? Pár príkladov nájdeš vo Svätom písme. Povolal bezdetného Abraháma a prisľúbil mu nespočetné potomstvo (pozri Gn 17) a tak sa stalo. Povolal Eliáša za proroka, aby priviedol kráľa Achaba späť k Bohu (pozri 1 Kr 18), a tak sa stalo. Ježiš povedal, aby sa rozmnožili chleby a ryby a nasýtili zástup (Mk 6), a tak sa stalo. Ježiš hovoril ľuďom o uzdravení a odpustení a tie veci sa diali. A nezabudni ani na to, že Boh povedal tvoje meno, a tak sa stalo: vznikol si ty. Prostredníctvom všetkých sviatostí Boh hovorí slová, ktoré nám prinášajú milosť. Môžeš si byť istý, že bez ohľadu na to, ako sa cítiš, čo vnímaš alebo aj čo chceš, Božie slovo stále tvorí nové veci. Keď pri svätej spovedi počuješ slová: „Ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov,“ tvoja vina je skutočne odstránená a dostávaš slobodu a milosť. Keď na svätej omši kňaz hovorí: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás,“ chlieb sa skutočne stáva Kristovým telom. Keď pristupuješ k prijímaniu a počuješ slová „telo Kristovo“, počuješ božskú a mocnú pravdu, že Ježiš je priamo pred tebou v hostii a túži ti naplniť srdce svojou prítomnosťou. Keď nabudúce začuješ Božie slová, očakávaj, čo sa stane. Božie slovo je mocné. Dovoľ mu urobiť s tebou niečo veľké.
„Pane, tvoje slová mi prinášajú život. Otvor mi uši, aby som počul tvoj hlas. Otvor mi srdce, aby som prijal tvoju milosť.“
Genezis 1, 1 – 19; Žalm 104, 1 – 2. 5 – 6. 10. 12. 24. 35; Marek 6, 53 − 56