Pondelok, 25. januára Obrátenie svätého Pavla, apoštola, sviatok
Pavol povedal ľudu: „Ja som Žid. Narodil som sa v cilícijskom Tarze, ale vychovaný som bol v tomto meste. Pri Gamalielových nohách som sa naučil prísne žiť podľa zákona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy všetci dnes. Túto Cestu som prenasledoval až na smrť: spútaval som mužov i ženy a dával som ich do väzenia, ako mi dosvedčí aj veľkňaz a celá veľrada. Od nich som dostal aj listy pre bratov a šiel som do Damasku, aby som aj tých, čo tam boli, v putách priviedol do Jeruzalema na potrestanie. Ale ako som šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ma okolo poludnia zalialo jasné svetlo z neba. Padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: ‚Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?‘ Ja som odpovedal: ‚Kto si, Pane?‘ A on mi povedal: ‚Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.‘ Tí, čo boli so mnou, svetlo videli, ale hlas toho, čo so mnou hovoril, nepočuli. I povedal som: ‚Čo mám robiť, Pane?‘ A Pán mi povedal: ‚Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je určené urobiť.‘ Keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma moji sprievodcovia za ruku, a tak som prišiel do Damasku. Istý Ananiáš, nábožný muž podľa zákona, ktorému všetci tamojší Židia vydávajú svedectvo, prišiel za mnou, pristúpil a povedal mi: ‚Brat Šavol, pozeraj!‘ A ja som ho v tú hodinu videl. Tu on povedal: ‚Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. Lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul. A teraz – čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!‘“
Zamyslenie
„Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 22, 7).
Bum! Pavlov život sa obrátil naruby. Ešte pred chvíľou prenasledoval Ježišových učeníkov. No teraz sa vydal na cestu, na ktorej sa z neho stane jeden z najväčších apoštolov. Neuveriteľné! No Pavlova skúsenosť nás môže viesť k domnienke, že pokiaľ sme nezažili nejakú podobnú dramatickú udalosť ako on, neprežili sme skutočné obrátenie. To však nemusí byť pravda. Aby sme lepšie pochopili svoju vlastnú skúsenosť s Pánom, pozrime sa na to, čo to vlastne obrátenie je. Katechizmus Katolíckej cirkvi nazýva obrátením „proces návratu k Bohu“ (KKC 1490). Ide o rozhodnutie odvrátiť sa od hriechu, obrátiť sa k Ježišovi a prijať ho ako Spasiteľa a Pána. Obrátenie je odpoveď na Božie zjavenie – aj také, aké zažil Pavol na ceste do Damasku. Je to rozhodnutie prijať Ježišovo pozvanie: „Poď a uvidíš“ (Jn 1, 46). Keď toto pozvanie prijmeme, Pán nám ukáže, kto vlastne je a ako v nás môže pôsobiť. Niektorí z nás neprežili také náhle a dramatické obrátenie ako svätý Pavol, ale skôr postupné obrátenie, zložené z mnohých drobných obrátení. Tieto „miniobrátenia“ sa dejú tak, že nám Boh postupne otvára oči, aby sme videli jeho dobrotu aj našu potrebu spásy. Napríklad kázeň na svätej omši nám pomôže pochopiť nejakú Božiu pravdu iným spôsobom. Alebo nám životné udalosti ukážu, ako veľmi Ježiša potrebujeme – a aj to, aký je milosrdný. Možno nás jednoducho život privedie k hlbšej láske k Bohu a k ráznejšiemu odmietaniu hriechu. Naše obrátenie nemusí byť také dramatické ako obrátenie svätého Pavla, no napriek tomu bude obsahovať všetko podstatné! Dnes si nájdi čas na to, aby si sa zamyslel, ako ťa Boh k sebe priťahoval. Pozri sa na svoj doterajší život a všímaj si všetky dôvody, pre ktoré máš byť vďačný za jeho milosť, ktorou ťa vykúpil a otvoril ti nebo. Dokážeš si predstaviť, aký by bol tvoj život, keby si neskúsil nasledovať Pána? Skús to a potom ho chváľ za jeho milosrdenstvo a trpezlivosť. A aj za lásku, ktorou si ťa pritiahol k sebe.
„Ďakujem ti, Otče, že si poslal svojho Syna, aby ma vykúpil! Pomáhaj mi dnes žiť pre teba.“
Skutky apoštolov 22, 3 – 16; Žalm 117, 1 – 2; Marek 16, 15 − 18