Štvrtok, 21. januára
Bratia, Ježiš môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral. Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek. Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: „Hľaď,“ povedal mu, „aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.“ Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach.
Zamyslenie
„Ježiš… žije stále, aby sa za nich prihováral“ (Hebr 7, 25).
Ježiš žije stále, aby sa za teba prihováral. Ježiš sa za teba prihovára aj v najhorších dňoch, keď v tebe znova vzbĺkne hnev alebo si opäť mrzutý a nervózny – jednoducho vždy, keď to, s čím bojuješ, znovu vypláva na povrch. Napíš si to: Ježiš sa za mňa prihovára. On neustále volá na svojho Otca: „Odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34). Práve v tom spočíva naša nádej. Vďaka tejto skutočnosti sa dokážeme s dôverou priblížiť k Bohu. Vieme totiž, že „Boh nám pomôže a my sa polepšíme“ (svätý František Saleský). Polepšíme sa, pretože Ježiš sa za nás prihovára ako Veľkňaz a Prostredník novej a lepšej zmluvy. Prichádza za Otcom a žiada ho, aby nám odpustil naše chyby a zlyhania. Stojí pred ním a prosí ho o milosrdenstvo pre nás. Prosí Boha všetkej útechy, aby nás potešil, lebo sa snažíme milovať ho a slúžiť mu. Ježiš len nesleduje, či sa nám darí žiť svätejší život – on sám nám s tým pomáha! Ježiš ťa vedie k Bohu a vyprosuje ti pomoc, ktorú potrebuješ, aby si sa aj ty stal svätým. Vyprosuje ti u Otca milosrdenstvo, usmernenia a silu, ktoré potrebuješ na ceste viery. S vytrvalou láskou a záujmom sa za teba vo večnosti neustále prihovára. Je ti taký oddaný, že aj v tejto chvíli predkladá tvoje potreby Otcovi, pretože vie, že bez ich pomoci nič nezmôžeš. Zamysli sa nad jednou oblasťou svojho života, v ktorej zápasíš. Možno je ňou zložitý vzťah, pochybnosti alebo strach. Teraz si predstav Ježiša, ako túto vec drží vo svojich rukách vystretých k Otcovi. Poďakuj sa Ježišovi, že sa za teba v tejto veci prihovára. Poďakuj mu, že ti to pomáha prekonať. S vierou, že do tejto situácie vleje svoju milosť, skús sa zamyslieť, čo by ju mohlo zmeniť. Prijmi nápad alebo usmernenie, ktoré dostaneš, pouvažuj nad ním (nie vždy je rozumné vrhnúť sa hneď vpred) a skús sa podľa neho zariadiť. Boh ti pomôže a ty sa polepšíš.
„Ďakujem ti, Pane Ježišu! Verím, že na tvoj príhovor a s tvojou pomocou sa dokážem polepšiť.“
List Hebrejom 7, 25 — 8, 6; Žalm 40, 7 − 10. 17; Marek 3, 7 − 12