Ako odpustiť sebe aj druhým
Novinka z nášho vydavateľstva
V týchto dňoch putuje na pulty kníhkupectiev naša nová kniha Ako odpustiť sebe aj druhým s podtitulom Kroky k zmiereniu. Americký kňaz Eamon Tobin v nej rozoberá veľmi dôležitú tému odpustenia.
Všetci dobre vieme, že Ježiš nás žiada, aby sme odpúšťali tým, ktorí nám ublížili, ba dokonca tým podmieňuje aj naše odpustenie: „Ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6, 15).
No zoči-voči ťažkým ranám, ktoré sme utrpeli od druhých, sa pred nami často vynára otázka: Ako mám odpustiť? Mnohí z nás chcú byť poslušní Ježišovi a prajú si zo srdca odpustiť svojim blížnym, ktorí im ublížili, ale niečo im v tom bráni.
A práve tu prichádza na scénu táto kniha, ktorá svojim čitateľom pomáha nájsť cestu k odpusteniu a, ak je to možné a vhodné, aj zmiereniu s človekom, ktorému sme možno dlho nevedeli prísť na meno. A možno nielen človeku: v tejto knihe človek nájde návod, ako odpustiť aj Bohu (áno, môžeme si v hĺbke srdce prechovávať hnev a neodpustenie aj voči Bohu!), Cirkvi, svetským inštitúciám či ľuďom, ktorí už odišli do večnosti. Toto všetko nájdete v tejto knihe, ktorá vám môže pomôcť vyjsť z väzenia neodpustenia a vstúpiť do slobody Božích detí. Na tomto mieste vám prinášame krátky úryvok z tejto knihy.
Kniha má formát A5, má 128 strán a jej bežná cena je 7,20 €. U nás 6,10 €. Môžete si ju objednať na našej stránke www.slovomedzinami.sk, na telefónom čísle 0948 440 037 (v pracovných dňoch od 8:00 do 12:30) alebo e-mailom zaslaným na slovo@smn.sk.
Pred niekoľkými rokmi som počul rozprávať o odpustení jedného muža. Tento muž postupne stratil všetku úctu voči svojmu otcovi. Zároveň však vnímal, že hoci chodí pravidelne do kostola a snaží sa viesť dobrý život, v jeho duchovnom živote mu čosi chýba. Jedného dňa teda na podnet Ducha Svätého zdvihol telefón a povedal: „Otec, chcel by som ťa poprosiť o odpustenie za všetok hnev, ktorý som voči tebe prechovával.“ Otec tohto muža nemal síce voči tomu veľké pochopenie, no nebol to problém – na duchovný život jeho syna to nemalo vplyv. On urobil to, čo potreboval urobiť. Vo vzťahu s Bohom ihneď pocítil akúsi novú blízkosť a do jeho života vstúpila nová radosť. Okrem toho začal zakusovať, že sú vypočuté jeho prosby o víťazstvo nad niektorými slabosťami. Tento jednoduchý príbeh je skvelým príkladom moci odpustenia. Vďaka ochote požiadať otca o odpustenie a odpustiť mu zranenia, ktoré mu spôsobil, sa tento muž oslobodil od bremena hnevu a zatrpknutosti. Do života sa mu vrátila radosť a jeho obnovený vzťah s Bohom začal prinášať ovocie i pri hľadaní Božej pomoci pri prekonávaní vlastných slabostí.
Keď počúvam o veľmi bolestivých ranách a krivdách, ktoré museli zniesť niektorí ľudia, úplne chápem, že vôbec necítia túžbu odpustiť a pustiť sa zranení a ublížení, ktoré zakúsili. Chápem dokonca aj to, keď niektorí ľudia dospejú k záveru, že odpustiť niektoré zranenia a veľké krivdy je nesprávne. Ba niektorým ľuďom sa bridí už len samotná predstava, že by mali odpustiť určité krivdy. Žiaľ, dôsledkom takéhoto postoja je to, že ľudia uviaznu v mori zatrpknutosti a naďalej zostávajú v područí tých, ktorí im spôsobili strašnú bolesť alebo krivdu. Keď sa rozhodneme neodpustiť, vedome či nevedome sa oberáme o radosť zo života. Keď prežívame svoj život so zatrpknutosťou v srdci, potom cez jej optiku vnímame aj realitu a iných ľudí. Nevidíme ich takých, akí naozaj sú, ale takých, ako nám ich prezentuje zatrpknutosť.
Iní ľudia – tí, ktorí utrpeli veľmi vážne zranenia na duši – cítia, že odpustenie ďaleko presahuje ich sily. Áno, z ľudského hľadiska je odpustenie pre mnohých nedosiahnuteľné. Preto často počúvame príslovie: „Mýliť sa je ľudské, odpúšťať zas božské.“ No s Božou milosťou je všetko možné – dokonca aj odpustenie toho, čo sa javí ako neodpustiteľný hriech či zločin.
* * *
Keď nám niekto ublížil alebo sa k nám nespravodlivo zachoval, máme na výber tri možnosti:
- Môžeme svoje zranenie a utrpenú krivdu popierať a nerobiť nič pre to, aby sme sa od nich oslobodili.
- Môžeme sa intenzívne hnevať na človeka, ktorý nám ublížil, a zotrvávať v tomto hneve, pričom sa nikdy nerozhodneme spracovať svoju bolesť. Takto však budeme sebe samým duchovne, emocionálne aj telesne ubližovať.
- Alebo sa môžeme rozhodnúť, že budeme spolupracovať s Božou milosťou a tieto zranenia odpustíme – pamätajúc na to, že to, že si vyberieme túto možnosť, neznamená, že by sme človeka, ktorý sa voči nám vážne previnil, nemohli brať na zodpovednosť a domáhať sa spravodlivosti.
Ak si vyberieme jednu z prvých dvoch možností, zničíme si svoje psychické, duchovné a telesné zdravie.
Je možné, že ak sa rozhodneme vyrovnať so svojimi životnými ranami a krivdami, pustíme sa do najťažšej vnútornej práce vo svojom živote. No plodom tejto práce bude napokon vyslobodenie sa z emocionálneho väzenia a vstup do slobody radostnejšieho a plnšieho života. Keď sa rozhodneme kráčať, žiť a pracovať s naším odpúšťajúcim Bohom, staneme sa mu podobnejšími. Spolu s Kristom sa staneme vyslancami zmierenia (pozri 2 Kor 5, 17 – 21).