Nebojte sa!
Svedectvo pápeža Jána Pavla II. o ľudskej dôstojnosti
Dave Heney
V apríli 2005 leteli kardináli z celého sveta do Ríma, aby vybrali nástupcu pápeža Jána Pavla II., ktorý zomrel 2. apríla. Keď tam prišli, našli pontifikovo telo, ktoré ležalo v truhle v Bazilike svätého Petra. Nebolo to nič nečakané. Našli tam aj vysielacie tímy hlavných spravodajských staníc z celého sveta, ktoré niekoľko dní prinášali 24-hodinový priamy prenos z udalostí v Ríme. Ani to nebolo prekvapenie.
Skutočné prekvapenie nastalo, keď prišli do Vatikánu a našli tam viac než 5 miliónov ľudí, ktorí postupne čakali v rade, aby videli telo Jána Pavla II. Tento rad sa tiahol až niekoľko ulíc okolo Vatikánu. Ak ste sa postavili na koniec radu, museli ste celý deň a celú noc čakať, kým uvidíte truhlu. Ale to ľudí neodradilo. Prišli milióny. Mnohí z nich boli mladí ľudia. Trpezlivo čakali na tú krátku chvíľu, keď mohli naposledy uvidieť človeka, ktorý ich tak veľmi oslovil.
Ďalšie prekvapenie bolo v tom, že veľa rímskych farností zorganizovalo jedlo, vodu, sanitárne potreby a dokonca spovednice a duchovné poradenstvo pre trúchliacich v rade. Bol to nádherný prejav solidarity a služby.
Aký človek mohol inšpirovať 5 miliónov ľudí, aby prišli peši, autom alebo lietadlom z celého sveta a čakali v tom dlhom rade? Bol to svätec. Pozrime sa teda na tohto človeka a obrovský vplyv, aký mal na Cirkev a svet – na človeka, ktorý nás učil „nebáť sa“.
Milosrdenstvo a odvaha
Pápež Ján Pavol II. bol predovšetkým muž bez strachu. Ale jeho odvaha nebola bojovná alebo arogantná. Nie, bola to odvaha, ktorá sa zrodila z milosrdenstva – z milosrdenstva, ktoré ho pobádalo hlásať slobodu a dôstojnosť celého človeka. Preto hovoril v prospech života. Preto trval na ekonomickej politike, ktorá by pomáhala chudobným. Preto pobádal politikov, aby hľadali mier. A preto usilovne pracoval na tom, aby pomohol ukončiť sovietsky komunizmus.
Karol Wojtyla sa vydal na túto cestu odvážneho milosrdenstva už v mladom veku. Z osobnej skúsenosti vedel, čo sa stane, keď sa upiera sloboda a potláča sa dôstojnosť. Žil v Poľsku najprv za nacistickej okupácie a potom za komunistického útlaku. Videl katastrofu, ktorú ľudia znášajú, keď ich zotročuje sebectvo, závisť a strata viery. A utrpenie, ktoré videl, mu naplnilo srdce súcitom. Dalo mu odvahu slúžiť pravde evanjelia bez ohľadu na to, čo to bude stáť.
Zmeniť ľudské srdcia
Karol Wojtyla sa ako mladý seminarista a kňaz v Krakove naučil, že kresťania musia byť odvážni a silní zoči-voči týmto zásadným hrozbám. Cirkev musela pôsobiť tak, aby zmenila ľudské srdcia, nielen politické sily. Ak mal mať svet lepšiu budúcnosť, Cirkev musela predkladať – a nikdy nevnucovať – skutočnú a praktickú odpoveď na problémy doby. A čo viac, Karol Wojtyla vedel, odkiaľ musí prísť odpoveď: z bytostného stretnutia s osobou Ježiša Krista.
Všetky tieto istoty, ktoré sa formovali už v ranom období jeho života, u neho ostali aj vtedy, keď sa stal biskupom, potom kardinálom a napokon pápežom.
Ján Pavol mal veľmi silné dary na povolanie, ktoré mu Boh daroval. Mal nenásytnú túžbu učiť sa a pochopiť svet okolo seba i Ducha, ktorý v ňom žil. Plynulo rozprával 11 jazykmi. Získal dva doktoráty: zo scholastiky, filozofie stredoveku, a z existencializmu, modernej filozofie 20. storočia. Veľmi rád čítal literatúru a dokonca skladal básne a písal divadelné hry. Takýto široký rozhľad mu umožnil čerpať z mnohých tradícií a disciplín, keď chcel svetu ukázať, kto je Ježiš a prečo ho musíme spoznať.
Odpovede pre svet
Ján Pavol mal pôsobivé odpovede na problémy nášho dnešného sveta. Tieto odpovede sa nezmenili, odkedy naši prví rodičia dovolili, aby ich pýcha a sebectvo zatiahli do hriechu.
Po prvé, učil nás, že sme slobodní, ale svoju slobodu musíme používať podľa našej dôstojnosti Božích detí.
Po druhé, učil nás žiť život lásky – nie sentimentálnej lásky, ale lásky, ktorá je zodpovedná a oddaná pravde.
A napokon, učil nás veriť z celého srdca, ale veriť v Boha, ktorý sa nám zjavil v Kristovi.
Tieto poučenia nie sú len pekné myšlienky, o ktorých ľudia môžu premýšľať. Obsahujú podstatu toho, čo znamená byť človekom, čo znamená byť Božími deťmi. Pozrime sa krátko na každé z nich.
Sloboda a dôstojnosť. Naša sloboda rozhodovať sa potvrdzuje našu ľudskú prirodzenosť v tom najhlbšom zmysle. Nikto nám nemôže vziať slobodu. Bez slobody neexistuje láska. A láska k Bohu, k iným ľuďom a k sebe samým je najplnším prejavom ľudskej dôstojnosti.
Ján Pavol vedel, že komunizmus ničí slobodu a dôstojnosť, ale chápal, že nekontrolovaný kapitalizmus môže urobiť to isté najmä vtedy, ak ľudia majú hodnotu, len ak sú „užitoční“ na trhu. Preto tak často hovoril o ochrane slobody a dôstojnosti ľudského života od chvíle počatia po prirodzenú smrť.
Láska a zodpovednosť. To bol vlastne názov prvej knihy Jána Pavla. V nej potvrdzoval, že naša úloha spočíva v tom, aby sme hľadali pravdu vecí a potom na tieto pravdy odpovedali s láskou. Veril, že zmysluplná chvíľa v našom živote nastane vtedy, keď sa máme rozhodnúť o niečom dôležitom. V tej chvíli máme konať tak, aby sme boli verní pravde, ktorú Boh zjavil – a potom prijať dôsledky svojho rozhodnutia.
Pre pápeža Jána Pavla II. nebol katolicizmus pre divákov, ale len pre tých, ktorí odvážne žijú vieru, ktorú vyznávajú! Na základe tohto presvedčenia vyzval Cirkev, aby uznala a konala pokánie za obdobia v dejinách, keď kresťania nežili podľa Ježišovho povolania milovať a vážiť si všetkých ľudí – najmä našich starších bratov a sestry vo viere, židovský národ.
Rozum a viera. Pápež Ján Pavol II. veril, že úprimní a racionálni ľudia môžu spoznať pravdy o Bohu tak, že budú používať svoj rozum. Oslovil naše mysle a dobrú vôľu takými prenikavými encyklikami ako Jas pravdy a Viera a rozum. Napísal, že rozum je dôležitý, lebo „slepá poslušnosť nevzdáva slávu Bohu“. Naša viera podporuje rozumnú analýzu. Ale rozum bez osobného stretnutia nestačí. Žiadal teda novú evanjelizáciu. V tejto oblasti Ján Pavol tvrdil, že každý človek má moc pozitívne, osobne a prakticky ovplyvňovať okolie. Učil nás, aby sme inteligentne hovorili o svojej viere, ale máme o nej svedčiť aj životom, aby sme mohli osloviť srdcia i mysle ľudí.
Ján Pavol to sám robil dosť pôsobivo, keď oslovoval ľudí vo viac než 100 krajinách sveta. Na jeho svätých omšiach sa bežne zúčastňoval milión ľudí. Pápeža Jána Pavla II. videlo viac ľudí než akéhokoľvek iného človeka v dejinách ľudstva. A keď ho videli, videli človeka, ktorého viera bola živá, osobná a premeditovaná. Inými slovami, videli svätca.
Keď pápež Ján Pavol II. odovzdával svetu svoje posolstvo o slobode, dôstojnosti a zodpovednosti prostredníctvom homílií, listov a encyklík, svätorečil aj stovky ľudí, ktorí boli živými príkladmi posolstva, ktoré hlásal. Logickými rozhovormi a príkladom hrdinských osôb odovzdával posolstvo o sile človeka, ktorý je slobodný, zodpovedný, milosrdný, odvážny a, ako on sám, je to človek, ktorý žije bez strachu.
Učiteľ pre nás všetkých
Teraz už vieme, prečo sa päť miliónov ľudí z celého sveta rozhodlo stáť v rade celé hodiny, aby mohli naposledy prejsť okolo tohto úžasného človeka. Preto stále považujem pápeža Jána Pavla II. za svojho osobného učiteľa. Tak veľa ma naučil o tom, čo znamená byť skutočným človekom – žiť v slobode a dôstojnosti človeka, ktorý je stvorený na Boží obraz.
Photo by Jacob Padilla on Unsplash