Cesta premeny
Ako Xu Guangqi staval mosty medzi vierou a kultúrou
Gail Kingová
V čase, keď sa Xu Guangqi narodil – bolo to 24. apríla 1562 –, bol Šanghaj už prosperujúcim centrom s dobrou ekonomickou situáciou. Šanghaj za to vďačil najmä obchodu s ryžou a bavlnou, ktoré sa hojne pestovali v úrodnej pôde delty rieky Jang-c’-ťiang. Úzke uličky lemované obchodmi zapĺňali vozíky a pouliční predajcovia. Po celom meste boli roztrúsené malé svätyne zasvätené miestnym božstvám. Bôžik domáceho ohňa dohliadal na miestne kuchyne, zatiaľ čo bôžik mesta pomáhal odháňať choroby a nebezpečenstvá, akými boli napríklad opakujúce sa vpády pirátov, ktorí sem pravidelne prichádzali rabovať a plieniť.
Ťažký začiatok
Xu Guangqi v detstve často počúval príbehy o nájazdoch pirátov a o tom, ako pred nimi z mesta musela utiecť jeho stará mama, mama aj staršia sestra. Jeho otec bol drobným obchodníkom, no nájazdy pirátov zničili jeho podnik, a tak sa dal na pestovanie zeleniny. Poľnohospodárstvo sa v tej dobe veľmi cenilo, no pre rôzne katastrofy (povodne, suchá a množstvo škodcov) bolo neistým zdrojom obživy. Rodina túžila po stabilnejšom príjme a zlepšení postavenia; preto vkladala svoje nádeje do Xu Guangqiho, svojho jediného syna. Vedomí si toho, že cesta k zlepšeniu ich života vedie cez systém úradníckych skúšok, rodičia Xu Guangqiho nasmerovali práve týmto smerom. Na úspešné zvládnutie náročných skúšok bolo potrebné naučiť sa naspamäť desaťtisíce znakov, z ktorých sa skladá úradná čínština, ako aj posvätné texty konfucianizmu, štátnej filozofie cisárskej Číny. Tieto skúšky sa dali zložiť, no nebolo to vôbec ľahké a viedla k nim náročná cesta.
Xu Guangqi sa však k tejto výzve postavil ako chlap. Svedomito sa venoval štúdiu a jeho usilovná práca sa vyplatila. V roku 1581 úspešne zložil najnižšiu úroveň skúšok. Krátko na to sa oženil a o rok neskôr sa mu s manželkou narodil syn. Všetci s istotou predpokladali, že Xu Guangqi zopakuje svoj úspech aj pri skúškach ďalšej úrovne. Ale tak sa nestalo. Namiesto toho neuspel, a to nie raz, ale opakovane.
Dvadsať rokov sa pripravoval na skúšky do štátnej správy. Počas tejto doby si zarábal na živobytie pre seba, svoju ženu a malého syna tým, že učil v dedinskej škole a popri tom pestoval zeleninu, pričom sa neustále venoval štúdiu. Boli to ťažké roky, ale jeho rodina sa nikdy nevzdala.
Zoznámenie, ktoré mu zmenilo život
V roku 1592 mu zomrela mama. Po uplynutí dvojročného smútku sa mu podarilo nájsť si zamestnanie súkromného učiteľa v rodine úradníka v meste Guiping v juhovýchodnej Číne. Jedného dňa, keď mal trochu voľného času, sa Xu Guangqi vybral na prechádzku za hradby mesta. Bolo to v roku 1596. Na západe mesta si vtedy všimol misijný dom jezuitov. Misionár, ktorý tam pôsobil, páter Lazzaro Cattaneo, videl, že je zvedavý, a pozval ho do kaplnky. Tam sa Xu Guangqi po prvýkrát stretol s obrazom Ježiša. Páter Cattaneo využil tento okamih pripravený Božou prozreteľnosťou a trochu mu vysvetlil kresťanstvo a katolícku vieru. Toto krátke stretnutie na neho urobilo hlboký dojem.
Vďaka rokom štúdia konfuciánskych klasikov dokázal oceniť ich vysoké morálne a etické štandardy, no stále cítil, že konfucianizmu niečo chýba. Prebudila sa v ňom zvedavosť. Možnože by ho mohol nasmerovať k pravde a životu, po ktorom túžil, práve tento muž, tento Ježiš, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Čo je to za nové učenie zo Západu, ktoré mu predstavil otec Cattaneo?
Našiel pravdu, ktorú hľadal
A tento pocit zvedavosti a túžba po čomsi hlbšom zostávali v jeho vnútri aj naďalej. Asi o štyri roky neskôr, počas cesty do Pekingu, sa Xu Guangqi na chvíľu zastavil v jezuitskom misijnom dome v Nankingu s nádejou, že tam stretne Mattea Ricciho, autora mapy sveta, ktorá ho raz zaujala. S pátrom Riccim strávil síce len krátky čas, no toto stretnutie mu zmenilo život. Ricci mal len toľko času, aby mu vysvetlil pojem všemohúceho, spravodlivého a dobrého Boha. Nebolo to veľa, ale stačilo to, aby Xu Guangqi zatúžil dozvedieť sa o ňom viac. Koncom roku 1603, teda o tri roky neskôr, keď bol opäť v Nankingu, vrátil sa do misijného domu, aby sa opýtal na ďalšie veci. Páter Ricci sa medzitým presťahoval do Pekingu, no iný jezuitský misionár, páter João da Rocha, dal Xuovi dve brožúrky, ktoré misionári napísali v čínštine: úvod do kresťanstva a katechizmus. Xu Guangqi prebdel celú noc pri ich čítaní. Ako neskôr napísal, bolo to, ako keby sa mu pred očami roztrhli mračná, a on odrazu pochopil, že našiel, čo hľadal. Stal sa katechumenom a neskôr, pravdepodobne 15. januára 1603, bol pokrstený. Pri krste dostal meno Pavol.
O rok neskôr Xu Guangqi konečne úspešne zložil najvyššiu úroveň úradných skúšok. V júli bol vybraný na ďalšie trojročné štúdium, ktoré prebehlo v Pekingu. Tak sa stal učencom Akadémie Chan-lin, elitnej skupiny, ktorá vypracovávala cisárske dokumenty. Xu Guangqi bol známy svojím jednoduchým a jasným štýlom písania a počas rokov, ktoré strávil ako chanlinský učenec (1604 – 1607), využil svoj talent aj na písanie kresťanskej poézie, náboženských traktátov a na preklad jezuitských spisov o kresťanstve. V presvedčení, že všetko západné poznanie, či už kresťanské alebo vedecké, môže byť pre Čínu prínosom, úzko spolupracoval s pátrom Matteom Riccim na preklade Euklidových Základov a stal sa tak príkladom pre iných čínskych učencov a jezuitských misionárov.
Horlivý šíriteľ evanjelia
Jeho život sa po prijatí kresťanstva úplne zmenil. Napísal, že v porovnaní s pravdami evanjelia mu všetko jeho doterajšie vzdelanie pripadá ako „prach a popol“. S radosťou prijal toto nové učenie zo Západu, ktoré nazval „najpravdivejším zo všetkých učení“. Jeho každodenný život sa vyznačoval hlbokou oddanosťou Bohu. Horlivo sa modlil, pravidelne chodil na sväté omše a často sa spovedal. Počnúc svojou rodinou, priateľmi a kolegami, každému, komu mohol, hovoril o Pánovi. Vďaka tomu sa dal čoskoro pokrstiť aj jeho otec, ktorý sa predtým zaoberal astrológiou a okultizmom, ako aj jeho manželka, syn a nevesta.
V roku 1608 pozval jezuitov do Šanghaja, postavil im na svojom pozemku kaplnku a položil základy pre to, aby sa Šanghaj stal centrom kresťanstva v Číne. Bez ohľadu na to, aký bol zaneprázdnený alebo aké dôležité postavenie zastával, dennodenne sa chodil modliť do tejto kaplnky. Xu Guangqiho, svojho verného priateľa a poradcu, misionári nazvali „pilierom Cirkvi“ v Číne.
Ochranca kresťanstva
Prvé desaťročia 17. storočia boli v Číne obdobím veľkých zmien. Vládnuca dynastia Ming sa politicky aj vojensky čoraz viac oslabovala a od roku 1618 začali mandžuské kmene spoza Veľkého múru zo severu vstupovať na čínske územie. Problémy dynastie zhoršovala aj korupcia na cisárskom dvore. Xu Guangqi sa niekoľkokrát uchýlil do Šanghaja, buď pre chorobu, alebo pre odpor skupín, ktoré sa na cisárskom dvore obávali o svoju moc a postavenie. Nikdy sa však neprestal usilovať o vytvorenie čestného a nesebeckého zboru vládnych úradníkov. Po tom, čo bol v roku 1631 menovaný za veľkého tajomníka, zabezpečil jezuitom trvalé postavenie v Číne tým, že ich menoval za cisárskych astronómov v „Kalendárnom úrade“, v ktorom pôsobili až do konca 18. storočia.
Zameraný na dobro druhých
Xu Guangqi nikdy nezabudol na ťažkosti, ktoré prežíval v mladosti, a neprestávalo mu záležať na blahu tých, za ktorých bol zodpovedný – od členov svojej rodiny cez svojich bratov a sestry v Kristovi až po celý čínsky národ. Ako zástanca praktického vzdelávania neváhal vyskúšať nové metódy práce. V roku 1613 kúpil pozemok za Pekingom, kde uskutočňoval poľnohospodárske pokusy, vďaka ktorým sa mu podarilo zväčšiť úrodu kapusty a kvaky. Presadzoval tiež pestovanie sladkých zemiakov, ktoré boli v Číne novinkou, a vyzdvihoval ich ako potravinu, ktorá môže priniesť úľavu v čase hladomoru.
Xu Guangqi bol absolútne čestný človek a viedol jednoduchý, skromný život. Bez ohľadu na to, ako vysoko sa v štátnej správe vypracoval, nikdy si nezačal hromadiť veľký majetok. Odmietal všetky úplatky a dary, ktoré dostal, odovzdával chudobným a núdznym. V Pekingu slúžil až do konca svojho života; zomrel 8. novembra 1633.
Xu Guangqi bol konfuciánsky vlastenec aj skromný a zbožný kresťan. Verný svojej viere aj kultúre, bol príkladom toho najlepšieho z oboch týchto svetov. Proces blahorečenia jeho priateľa Mattea Ricciho postupuje vpred a niektorí hovoria, že Xu Guangqi by mal byť blahorečený spolu s ním. Bohužiaľ, kvôli nedostupnosti dokumentácie zo Šanghajskej diecézy sa to pravdepodobne nestane. No jeho život a viera inšpirujú a povzbudzujú mnohých ľudí. Nech aj my, podobne ako Xu Guangqi, hľadáme porozumenie a s pokorou a odvahou nasledujeme Pána všade, kam nás povedie.