Posol Mesiáša
Narodenie Jána Krstiteľa
Jeanne Kun
Ján Krstiteľ presiahol sám seba, a to ako v minulosti, tak aj v budúcnosti.
Predstavoval históriu Izraela, ktorý čakal na naplnenie Božieho sľubu Mesiáša. A ukázal na budúcnosť, keď oznámil príchod Mesiáša, ktorý nastolí Božiu vládu. Ján stál na rozmedzí medzi Starým a Novým zákonom, ako most spájajúci tieto dve časti. V ňom vidíme vyvrcholenie storočí proroctiev, očakávania a prípravy. Je posledným z prorokov, ktorí z diaľky ohlasovali Ježiša, a prvým zo svedkov Ježiša, ktorí na neho poukazovali.
Z púšte. Ján Krstiteľ sa zjavil v duchu a moci Eliáša (2Kr 1, 8; Mt 11, 14; Lk 1, 17). Ján bol nielen zobrazený v Eliášovi, prorokovi naplnenom horlivosťou za slávu Pána, ale jeho príchod a úloha boli predpovedané Izaiášom a Malachiášom. Ján naplnil Izaiášovo proroctvo o hlase volajúceho na púšti (Iz 40,3), keď prišiel a volal k pokániu. A Malachiáš ohlásil príchod súdneho dňa, „Pánovho dňa“, ktorému mal predchádzať osobitný Boží posol: „Hľa, ja pošlem svojho anjela a pripraví predo mnou cestu.
Veď on je ako roztápajúci oheň a ako zelina práčov.” (Mal 3, 1-2)
Ján prelomil prorocké mlčanie, ktoré trvalo niekoľko storočí po Malachiášovi. Hoci jeho posolstvo bolo podobné posolstvu veľkých prorokov Starého zákona, ktorí tak často volali Izrael k pokániu, Ján išiel ešte ďalej: ohlasoval, že Božie kráľovstvo je už blízko, a nabádal svojich poslucháčov, aby sa naň pripravili a očistili svoje srdcia.
Kto bol Ján? Ján bol ten, koho sám Ježiš nazval najväčším z tých, ktorí sa narodili zo ženy, ale najmenším v Božom kráľovstve (Mt 11,11). Bol synom Zachariáša a Alžbety, ktorí „boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia.“ (Lk 1,6). Ale tento pár nemal deti; Alžbeta bola neplodná a ona aj jej manžel boli „v pokročilom veku“ (1, 7).
V židovskej spoločnosti bola neplodnosť osobitným smútkom, pretože vylučovala pár ako potenciálnych rodičov alebo predkov očakávaného Mesiáša. Neplodnosť bola považovaná za hanbu alebo dokonca niekedy za trest za hriech. Sklamanie Zachariáša a Alžbety ich však neodvrátilo od Boha. Zachariáš neustále prosil Boha o dieťa a Boh mu odpovedal mimoriadnym spôsobom (Lk 1, 8-17).
Ešte keď bol Ján v lone svojej matky, začal svoje celoživotné poslanie ohlasovať príchod Pána. Keď Mária, tehotná s dieťaťom Ježišom, navštívila Alžbetu, Ján sa v lone radosťou zachvel, keď spoznal prítomnosť vykupiteľa (Lk 1, 41). Zachariášov chválospev (1, 67-79), vyslovený v Duchu Svätom pri zázračnom narodení svojho syna, vibruje nádejou a očakávaním, keď Izrael stojí na prahu naplnenia Božieho sľubu: „Ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu“ (1, 76).
Nový zákon stručne opisuje roky medzi Jánovým narodením a začiatkom jeho verejného pôsobenia: „Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.“ (Lk 1, 80). Môžeme však predpokladať, že Ján bol vychovávaný v tradíciách súčasného judaizmu. Pokyny, ktoré dal Gabriel Zachariášovi, aby dieťa nikdy nepilo víno ani silný nápoj (1,15), naznačujú, že Ján bol vyvolený pre Pána.
Hlásateľ Mesiáša. Ján žil v púšti, kde sa formoval v spoločenstve s Bohom, aby splnil svoju úlohu. V púšti, kde bol vychovávaný k modlitbe, pôstu a odriekaniu sa materiálneho sveta, sa sústreďoval výlučne na Boha: Ako to vyjadril svätý Hieronym: „Ján žil v púšti a jeho oči, hľadajúce Krista, odmietali vidieť čokoľvek iné ako jeho.“
Ján bol odetý do ťavej srsti, opásaný koženým pásom a živil sa kobylkami a divým medom (Mt 3, 4; Mk 1,6). Skromnosť púšte ho posilnila pre jeho poslanie. V púšti bolo Jánovo ucho naladené na Boží hlas, vnímavé na Ducha, ktorý mu hovoril o tom, kto má prísť po ňom. Počas tých rokov v púšti musela Jánova túžba vidieť Mesiáša, ktorého mal ohlasovať, dozrieť a získať na sile. On, priateľ Ženícha (Jn 3, 29), netrpezlivo čakal na okamih, keď bude môcť zvolať: „Hľa, ženích prichádza!“
V staroveku, keď kráľ cestoval z miesta na miesto, poslovia bežali pred ním, aby oznámili jeho príchod a povzbudili ľudí, aby sa pripravili na prijatie kráľovského hosťa. Poslovia túto úlohu nevykonávali z vlastnej iniciatívy, ale boli k nej poverení. Tak aj Ján bol poslom, hlásateľom, ktorého si Boh vyvolil, aby oznámil jeho kráľovstvo a blížiaci sa príchod jeho Syna.
Predstavte si, aké veľké očakávania panovali v Izraeli po storočiach čakania! Ľudia sa hrnuli do púšte, aby videli Jána a počuli, čo káže. Pretože priťahoval veľké zástupy – farizejov, sadúceov, ale aj obyčajných ľudí – jeho vplyv bol široký. Ako poznamenal židovský historik z prvého storočia Josephus Flavius: „Ján, zvaný Krstiteľ, bol dobrý človek a nabádal Židov, aby sa usilovali o cnosť, ako voči sebe navzájom, tak aj voči Bohu. [Všetci ľudia] sa zhromaždili okolo neho, lebo boli veľmi dojatí jeho slovami. … Zdalo sa, že sú pripravení urobiť všetko, čo im poradí.“
Ján jasne povedal, že príprava na príchod Mesiáša vyžaduje obrátenie srdca. Vyzýval svojich poslucháčov: „Prinášajte ovocie hodné pokánia“ (Mt 3,8).
Nestačilo prestať hrešiť – pokánie sa malo prejavovať v spôsobe života. Verný svojmu poslaniu hlásateľa, Ján si nenárokoval viac, ako mu bolo zverené, ani sa nesnažil zviditeľniť. Bol ochotný plniť svoju úlohu predchodcu a ustúpiť, keď sa objavil Ježiš; Ján dokonca nasmeroval svojich učeníkov k Ježišovi (Jn 1,35-41).
Pokora a úprimná ochota Jána Krstiteľa ustúpiť z centra pozornosti je jasná v jeho poslednom svedectve o Ježišovi: „Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať.“ (Jn 3, 29-30).
O vzťahu Jána s Ježišom vieme len málo. Nemáme potuchy, či títo dvaja vyrastali spolu a poznali sa, hoci Lukáš ich opisuje ako vzdialených bratrancov (Lk 1,36). Podľa Jánovho vlastného svedectva, nepoznal Ježiša ako toho, ktorého príchod ohlasoval, až kým neuvidel Ducha spočívať na ňom pri krste (Jn 1,31-34).
Ako často sa Ján a Ježiš stretávali po tom, ako Ježiš začal svoje verejné pôsobenie? Evanjeliá nám o tom nič nehovoria, hoci zaznamenávajú, že uväznený Ján poslal svojich učeníkov k Ježišovi, aby sa opýtali na jeho mesiášsku identitu. Ježiš im odpovedal, že sú to jeho skutky, a potom verejne svedčil, že Ján je „viac ako prorok“ a je „Eliáš, ktorý má prísť“ (Mt 11, 2-14). Nakoniec, keď Ján bol sťatý Herodesom (Mt 14, 1-12; Mk 6, 14-29), Ježiš odišiel sám do hôr, aby smútil a modlil sa (Mt 14, 13).
Predchodca Krista. Aj po smrti Ján naďalej zostal predchodcom Ježiša. Bol kresťanským mučeníkom ešte predtým, ako bol ukrižovaný sám Kristus. Ako napísal jezuitský misionár a autor André Retif:
Nemali by sme povedať, že Ján miloval Krista počas života a predstihol ho v smrti? Iní nasledovali Kristove kroky, ale Ján v tomto ohľade predstihol Krista, ktorý, takmer by sme sa odvážili povedať, kráčal v Jánových stopách. Pre Kristovho priateľa je určite veľmi ťažké zomrieť bez pomoci jeho príkladu a bez vedomia jeho triumfálneho vzkriesenia a slávneho nanebovstúpenia. Ján musel vypiť aj tento horký kalich. Vypil ho pred svojím Majstrom a zdá sa, ak je to vôbec možné, že ho chcel povzbudiť v smrti. (Ján Krstiteľ: Misionár Krista)
Jánovo posolstvo nezomrelo s ním. Cirkev ctí Jána mnohými titulmi, ktoré odrážajú, ako verne splnil svoje poslanie: Svedok Pána, Hlas Slova, Predchodca pravdy, Koruna prorokov, Predchodca Vykupiteľa, Ten, ktorý pripravuje cestu a spásy, Svetlo mučeníkov a Sluha Slova. A jeho výzva nás oslovuje dodnes: „Prinášajte ovocie hodné pokánia.“