Utorok, 10. februára

Šalamún si pred očami celého izraelského spoločenstva stal pred Pánov oltár, vystrel ruky k nebu a povedal: „Pane, Bože Izraela, tebe niet podobného Boha ani hore na nebi ani dolu na zemi, lebo ty zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo so svojimi služobníkmi, ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou. Možno si vôbec pomyslieť, že Boh bude bývať na zemi? Veď ak ťa nebesia a nebesia nebies pojať nemôžu, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil?! Ale zhliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho prosby, Pane, Bože môj; počuj volanie a modlitbu, ktorú ti dnes tvoj služobník prednáša, aby boli tvoje oči v noci i vo dne otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: ‚Tam bude moje meno;‘ aby si vypočul modlitbu, keď sa bude tvoj služobník modliť na tomto mieste: aby si vypočul prosbu svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, kedykoľvek sa budú modliť na tomto mieste. Ty vypočuješ, vo svojom príbytku v nebi; a keď vypočuješ, budeš milostivý.“

Prvá kniha kráľov 8, 22 – 23. 27 – 30;

Zamyslenie

„Či naozaj bude Boh bývať na zemi?“ (1 Kr 8, 27).

Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.

Ste naším odberateľom? Prihláste sa.